Apríl je čas výsevu, výsadby, presádzania a rezu

, 10.04.2021 06:00
zah-vysadba
Autor:

Aprílové práce v záhrade sa točia najmä okolo výsevu a výsadby. Záhrady a balkóny už máme po zime čisté a upratané, teraz sa zameriavame na nákup semien či priesad. Sadenice, ktoré sme predpestovali vnútri, postupne prenášame zo skleníka na záhon a obnovujeme úžitkovú aj okrasnú záhradu.

Pestovatelia zeleniny siahajú zväčša po osvedčených druhoch. Občasný experiment nezaškodí, no radšej opatrne s výberom noviniek a netradičných druhov či odrôd. Základné kritériá sú dve. Zelenina, ktorú dopestujete, by vám mala chutiť a na jej pestovanie by ste mali mať v záhrade dobré podmienky. Či sa budete tento rok držať overenej klasiky, alebo vyskúšate aj niečo nové, je len na vás.

V tomto čase už majú záhradkári plán výsevu a výsadby hotový, je čas na jeho realizáciu. Vysievame a vysádzame nielen najobľúbenejšie zeleninové druhy, ale aj trvalky a niektoré letničky.

Aká by to bola jar bez hrášku

Autor: SHUTTERSTOCK

Začiatkom apríla vysievame na záhon hrach. Hĺbka sejby je okolo päť centimetrov, vzdialenosť riadkov asi 20 až 30 centimetrov. Hrášku viac vyhovuje chlad ako horúčava. Potrebuje dostatok vlahy a oporu, po ktorej sa bude šplhať.

Pokiaľ máme piesočnú pôdu, obohatíme ju kompostom, inak hnojiť netreba. Zato je potrebné striedanie pôdy, preto hrášok vysievame vždy na iné miesto v záhrade. Vegetačné obdobie hrachu je krátke a musíme ustrážiť dobré načasovanie zberu. Keď zberáme príliš skoro, hrášok nebude zrelý. Pri neskorom zbere je zasa hrášok horkastý a suchý. Od výsevu po zber ubehne asi dvanásť týždňov.

Reďkovku zvládnu aj začiatočníci

Reďkovka je obľúbená jarná vitamínová bomba. Pestuje sa ľahko a rýchlo dá úrodu. To z nej robí ideálnu predplodinu, ktorá po zbere uvoľní miesto niektorej inej zelenine. Od výsevu po zber úrody reďkovky prejde iba niečo vyše mesiaca (40 až 60 dní).

Autor: SHUTTERSTOCK

Reďkovka vyžaduje dostatok vlahy, vyhovuje jej stredne ťažká až ľahšia pôda skôr bohatá na humus. V pôde hnojenej maštaľným hnojom ju pestujeme až v druhom roku. Hĺbka výsevu je asi centimeter, riadky sú od seba vzdialené okolo 20 centimetrov.

Reďkovka potrebuje slnečné stanovište, môžeme ju pestovať aj na balkóne. Ideálne sú dlhé kvetináče so substrátom, najlepšie samozavlažovacie, aby mali rastlinky stále dosť vody. Pri výseve do kvetináčov nedodržiavame riadky ani vzdialenosť, výsev môže byť hustejší.

Šalát nikdy neomrzí

Autor: SHUTTERSTOCK

Jednou z typických jarných plodín je šalát. V našich záhradách sa bežne pestuje najmä hlávkový šalát, ale stojí za to skúsiť aj iné druhy, napríklad ľadový, rímsky, endíviu alebo rukolu. Hlávkový šalát je na naše podmienky ako stvorený, pretože znesie aj mierne jarné mrazíky, pokiaľ netrvajú dlho. Potrebuje slnečné miesto, dostatok vlahy a neutrálnu pôdu.

V apríli vysádzame na záhon predpestované priesady. Pokiaľ šalát vysievame, malo by to byť do hĺbky jedného centimetra, so vzdialenosťou riadkov okolo 30 centimetrov. Podobne postupujeme aj pri ľadovom šaláte, ten je však oveľa citlivejší na nízke teploty, preto sa v prípade mrazov oplatí počkať.

Ako hlboko sadiť?

  • Pri presádzaní zeleninových priesad je dôležitá správna hĺbka, ktorá zaručí dobrú úrodu.

Až po prvé listy sadíme baklažán, kapustu, cukinu, šalátovú uhorku aj nakladačku, melón, papriku, paradajku.

  • Tejto zelenine prospieva hlboké vysádzanie.
  • Naopak, normálna hĺbka vyhovuje cviklovej repe, stopkovému zeleru a šalátu.
  • Pri týchto druhoch zasadíme len korene a celú stopku necháme nad zemou.
  • Priesady sa možno položia na zem, ale postupne sa opäť narovnajú.

Čo ešte robíme v apríli

  • Sadíme jahody. Jarná výsadba jahôd dáva najväčšiu úrodu. Pôdu najskôr zakryjeme fóliou, aby sme zabránili rastu buriny a znečisteniu plodov. Potom do fólie vyrežeme krížové otvory, do ktorých sadíme rastliny.
  • Obhŕňame zemiaky. V prípade, že predpoveď počasia ešte hlási nočný mráz, prikryjeme listy fóliou, novinami alebo slamou. V severných oblastiach v tomto čase sadíme skoré zemiaky.
  • Sadíme letnú kapustu vysiatu v marci, na záhon vysievame zimnú kapustu, neskorý karfiol a fialovú brokolicu.
  • Na záhon vysievame aj cukrovú kukuricu, vysádzame zeler, kaleráb.
  • Do skleníka alebo pod fóliu vysádzame papriku, paradajky, šalát, baklažán a skorý kaleráb.

4 tipy, ako vypestovať zdravé priesady

  1. Zahnívaniu semien pred vyklíčením zabránime tak, že ich pri sejbe položíme na bok alebo vrcholom nahor. Platí to napríklad o semenách tekvice, cukiny a ostatných tekvicovitých druhov.
  2. Krátko po vzídení sú semenáčiky veľmi krehké a ľahko by sme ich mohli pri presádzaní poškodiť. Lepšie je zasiať semená do nádob, ktoré sa v pôde rozložia.
  3. Mokrá zemina alebo veľmi hustá sejba môžu spôsobiť padanie klíčiacich rastlín. Ide o hubovú chorobu, pri ktorej kŕčiky semenáčikov hnijú a rastlinky padajú na zem. V prípade výskytu choroby zalejeme semenáčiky opatrne roztokom meďnatého fungicídu a túto zálievku zopakujeme po presadení.
  4. Väčšina semien najlepšie klíči pri teplote 21 stupňov. Po vyklíčení ich premiestnime na chladnejšie miesto, kde je dostatok svetla. Ideálnym miestom na klíčenie je množiareň s termostatom.

Čo tak skúsiť aj iné druhy šalátu?

Autor: SHUTTERSTOCK

Rímsky šalát nie je u nás bežným druhom. Pokiaľ ho chcete skúsiť pestovať, tak len vtedy, keď žijete v južných oblastiach Slovenska. Rímsky šalát potrebuje nížinu, teplo, kyprú úrodnú pôdu a dostatok vlahy. Priesady vysádzame koncom marca, môžeme aj na prelome marca a apríla. Sadíme plytko, do sponu 30 až 40 × 30 centimetrov. Aby ostal jemný a krehký, vybieľujeme ho. Asi na desať dní ho v hornej tretine zviažeme, aby sa dovnútra k listom nedostalo slnečné svetlo. Počas vybieľovania šalát nepolievame. Prvú úrodu zberáme približne v polovici mája.

Endívia alebo čakanka štrbáková je podobne ako rímsky šalát vhodná na pestovanie v južných oblastiach. Vyhovuje jej výživná pôda a teplé slnečné stanovište chránené pred vetrom.

Autor: SHUTTERSTOCK

Endívia je citlivá na premokrenú pôdu. Priesady vysádzame v apríli a máji. Na postupný zber môžeme endíviu vysievať na záhon od marca až do júla. Aj endíviu vybieľujeme. Vegetačné obdobie je približne sto dní od výsevu po zber.

Rukola má nezameniteľnú korenistú chuť a ľahko rozpoznateľné vykrojené listy, ktoré sa podobajú púpave. Mladá rukola je výborná na dochutenie čerstvých jarných šalátov, pretože im dodá výraznú chuť. Vysievame ju na záhon od apríla do septembra, čo nám zabezpečí postupný zber úrody.

Autor: SHUTTERSTOCK

Vzdialenosť riadkov je asi 20 centimetrov, vysievame plytko, približne pol centimetra až centimeter. Päť až osem týždňov po výseve je tento šalát vhodný na konzumáciu.

Ktoré ovocné stromy sadíme na jar?

  • Niektorým ovocným stromom vyhovuje viac jesenná výsadba, iným zasa jarná.
  • Na jeseň vysádzame odolnejšie druhy, ktoré sa dokážu vysporiadať so znižujúcou sa teplotou.
  • Jar je vhodná pre výsadbu teplomilných druhov, ako sú broskyne, marhule a nektárinky.
  • Na jar aj na jeseň môžeme sadiť ovocné dreviny (ríbezle, egreše, maliny).
  • Pri jarnej výsadbe nemusíme mladý kmeň nakopcovať zeminou na ochranu proti mrazom. Mladý stromček v tomto období potrebuje najmä vlahu. Preto pri sadení vytvoríme priehlbinu – tanier, ktorý bude zachytávať vodu z jarných dažďov, ktorú rastlina v tomto období potrebuje.

Na čo ešte nezabudnúť

  • Asi dva týždne pred sejbou alebo výsadbou pripravíme záhony pre teplomilnú zeleninu (fazuľa, paprika, rajčiny, uhorky). Pôda musí byť dostatočne zľahnutá.
  • Na záhon vysievame kapustovú zeleninu na neskorší zber.
  • Po odkvitnutí prvých kvetov (narcisy, tulipány, krókusy) ostriháme kvety, ale necháme listy, aby mali cibuľky z čoho čerpať živiny.
  • Staráme sa o vysadené trvalky. Odstraňujeme suché časti, ak treba, zatlačíme korene a polievame.
  • Ostriháme bylinky, ktoré prezimovali, aby nabrali silu. Rastliny rozsádzame a prerezávame. Bylinky milujú slnko, to zohľadníme pri výbere miesta. V tienistom a vlhkom kúte záhrady sa im dariť nebude.
  • Ovocné stromy striekame proti škodcom, najmä voškám, pukliciam, štítničkám a kvetovke jabloňovej. Postrek robíme hneď na začiatku pučania, najneskôr v štádiu zeleného puku.
  • Ak majú staršie ovocné stromy veľa pukov, úroda by nebola kvalitná. Preto plodonosné konáre zredukujeme rezom.
  • Dostatočne zavlažujeme a prihnojujeme, odstraňujeme burinu.

Malé tipy pre veľké úspechy

V zeleninovej záhrade dbáme na to, aby sme plodiny striedali a nepestovali každý rok jeden druh zeleniny na rovnakom mieste.

Riadky príliš nezahusťujeme, zabránime tým ľahkému šíreniu škodcov medzi rastlinami.

Vyvýšené záhony sú skvelý vynález! Starostlivosť o rastliny je pohodlnejšia, v záhrade slúžia zároveň ako dekorácia a úroda v nich býva často vyššia ako na tradičnom záhone.

Pri sadeniciach si vždy overíme hĺbku výsadby. Nesprávna hĺbka je faktor, ktorý môže ohroziť to, ako sa rastline bude dariť, a teda aj úrodu. Keď si nie sme istí, stavíme na zlatý stred.

Pôda na záhonoch musí byť dobre pripravená. Pred výsevom a výsadbou ju musíme najmä dôkladne zbaviť buriny, kameňov a organických zvyškov. Pôda musí byť spracovaná na drobnú hrudkovitú štruktúru a obohatená hnojivom.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #záhon #výsev #výsadba #úžitková záhrada #skleník #semená #priesady #práce v záhrade #okrasná záhrada
Kalendár záhradkára
január február marec
apríl máj jún
júl august september
október november december