V južnej Európe pôvodne divo rastúca mrkva bola, a stále je biela. „Na základe malieb v egyptských chrámoch sa dokonca predpokladá, že celkom prvý predok dnešnej mrkvy bol fialový, pričom prirodzenými mutáciami vznikli aj žlté a červené korene. Tak samozrejmé oranžové sfarbenie je, možno pre niekoho prekvapivo výsledkom šľachtenia,“ pripomína zeleninár Peter Gajdoštin.
Oranžové korene sa však rýchlo stali jednou z najbežnejších a najpopulárnejších zelenín. Hlavne vďaka obsahu betakaroténu a výbornej chuti veľmi rýchlo vytlačila ostatné formy. A hoci v Európe a v Amerike sa iná ako oranžová mrkva nakoniec komerčne nepestovala, zaujímavosťou je, že v Číne a v Japonsku si veľmi obľúbili žlté a červené korene, kým na trhoch Stredného východu bez problémov nájdete mrkvu fialovú.
Čítajte aj Už nikdy ju nebudete pestovať inak: Zaručený tip na výstavnú mrkvu s rovnými koreňmi + špeciálne odrody do ťažkej pôdyZa prevládajúce oranžové sfarbenie väčšiny odrôd mrkvy môžeme, podľa odborníka poďakovať Holanďanom, ktorí ako prví začali mrkvu v 17. storočí šľachtiť. „Oranžová vznikla na počesť princa Viliama I. Oranžského, významného predstaviteľa a organizátora revolúcie a boja Holanďanov proti španielskemu režimu,“ dodáva Gajdoštin.
Každá je inak prospešná
- Oranžová mrkva je cenená pre obsah betakaroténu a provitamínu A. Okrem toho je bohatým zdrojom vitamínu B, C a E, ľahko prijateľného vápnika, pektínov a vlákniny.
Farebné mrkvy sa líšia hlavne obsahom rastlinných pigmentov, pričom väčšina týchto látok patrí k antioxidantom, ktoré pomáhajú kontrolovať a odstraňovať voľné radikály z nášho organizmu.Ing. Peter Gajdoštin, zeleninár
- Žltá mrkva obsahuje xantofyly, farbivá blízke karotenoidom. Zlepšujú funkciu zraku a znižujú riziko niektorých foriem rakoviny.
- Červená mrkva obsahuje lykopén, farbivo prítomné v rajčinách alebo dyni červenej. Prispieva k prevencii srdcových chorôb a niektorých nádorov.
- Fialová mrkva vďačí za farbu antokyánom, silným antioxidantom, lapačom voľných radikálov v krvi, ktoré bránia zanášaniu ciev, čím pomáhajú v prevencii infarktu.
Varením mrkvy získate
Mrkva je jedna z mála zelenín, ktorá je výživnejšia varená než surová. Pevné bunkové steny koreňov totiž neumožnia telu využiť zo surovej zeleniny viac ako 25 percent dostupného betakaroténu. Po uvarení a servírovaní s jedlom, ktoré obsahuje tuk, je naše telo schopné premeniť až 50 percent betakaroténu na vitamín A. Aj obsah antioxidantov v tepelne upravenaj mrkve je stabilizovaný a nedochádza k ich rozkladu.
Vstrebávanie vitamínu A, betakaroténu a selénu z mrkvy do nášho organizmu sa po uvarení zvyšuje, zvlášť ak do pokrmu pridáte i trochu tuku.
Mrkvová roláda s plnkou z tvarohu a bielej čokolády, doplnená pistáciami
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Mrkvová roláda s tvarohovo-čokoládovou plnkou na Varecha.sk
Mrkva verzus zrak: Kde je pravda?
„Ľudia sa mylne domnievajú, že keď budú jesť dostatok mrkvových pokrmov, nebudú potrebovať okuliare. S dioptrickými chybami oka však konzumácia mrkvy vôbec nesúvisí. Mrkva je však bohatá na vitamín A, ktorý vyživuje sietnicu. Nepriamo tak pomáha kvalitnému vnímaniu zrakového vnemu na sietnici,“ vysvetlila pre portál Webnoviny lekárka Očnej kliniky NeoVízia, MUDr. Miriam Záhorcová.