Tabuliek so zaručenými kombináciami jednotlivých zeleninových druhov nájdete nespočetné množstvo. V určitých bodoch si však často navzájom odporujú. Prečo je to tak? Odpoveď treba hľadať vo vedeckej disciplíne zaoberajúcej sa životnými prejavmi rastlín, ktorá sa okrem iného venuje ich vzájomnému ovplyvňovaniu sa – alelopatii. A keďže táto oblasť stále patrí k málo prebádaným, vznikajú mierne odchýlky. Navyše, myslieť si, že zeleninové druhy možno striktne rozdeliť do dvoch skupín – na znášanlivé a neznášanlivé – je naivné. Príroda takto nefunguje a je to práve jeden z hlavných dôvodov vzniku rozdielov v spomínaných alelopatických tabuľkách.
Čítajte viac Zelenina výborná nielen pre cukrovkárov: Zberať sa dá neuveriteľných 7 mesiacov. Bola tu už 200 rokov pred zemiakmi
Tri skupiny rastlín
Jedným z nich je, že rastliny do pôdy, ale aj do ovzdušia vylučujú látky alelopatiká, ktoré môžu pozitívne, ale aj negatívne ovplyvniť rast iných plodín v ich blízkom okolí či dokonca tých, ktoré budú na rovnakom mieste pestované až v budúcej sezóne. Sú to hlavne fenologické zlúčeniny, ale aj metabolity uvoľňované mikrobiálnym rozkladom odumretých častí rastlín, pričom v tomto prípade hovoríme o nepriamej alelopatii. Podľa účinku látok, ktoré rastliny vylučujú, sa začali rozdeľovať do skupín:
- na druhy odpudzujúce škodce (cícer rastúci pri kapuste odradí húsenice),
- na plodiny predchádzajúce ochoreniam rastlín (cesnak vysadený medzi jahodami ich ochráni proti plesni sivej)
- na takzvané chrániace rastliny a ich časti (ak poukladáte listy tabaku pod priesady rajčiakov, odlákajú cikády – prenášače vírusového ochorenia stolbur).
Čo s čím (ne)pestovať?
Navzájom si pomôžu
Ak rastliny na hriadkach správne skombinujete, prostredníctvom alelopatík sa navzájom podporia v raste a mnohé pôsobia ako účinné repelenty proti škodcom. Konkrétne aksamietnice sú považované za odpudzovače háďatiek i vošiek, chrenu sa vyhne pásavka zemiaková, šalvia nevonia mlynárikovi kapustovému, mäta pieporná skočkám. Všetky tieto vzťahy môžete využiť vo svoj prospech tak, že spomínané rastliny vysadíte pomedzi zeleninu, ktorú najviac ohrozujú dané škodce.
Foto: SHUTTERSTOCK
Všímajte si dianie vo svojej záhrade
To, či spomenuté alebo iné odporúčané vzťahy medzi rastlinami budú naozaj fungovať, záleží na mnohých ďalších faktoroch, ako sú pestovateľské podmienky, vitalita jednotlivých druhov, ale aj priebeh počasia v danom roku. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, podmienky i v susedných záhradách môžu byť pre rastliny v skutočnosti výrazne odlišné. Preto si všímajte to, čo sa deje u vás, a skúšajte, ktoré spojenia zelenín, byliniek a ich vzájomné kombinácie najlepšie fungujú na vašom pozemku.
Hneď neodmietajte, ale hľadajte riešenia
Ak sa začnete o alelopatické vzťahy zaujímať viac, určite sa stretnete s viacerými nezrovnalosťami. Veľmi častou je napríklad z pohľadu alelopatie odporúčané pestovanie mrkvy s cibuľou na jednej hriadke. Dôvodom je, že mrkva má ochrániť cibuľu proti kvetárke cibuľovej. Čo však ich počas vegetácie rozdielne nároky na vlahu? Na prvý pohľad pestovateľský nezmysel má viac než jednoduché riešenie. Mrkvu vysejte do stredu hriadky napríklad v dvoch či troch riadkoch a zalievajte len do jej medziradia. Cibuľa neru- šene porastie na suchšom okraji. Na podobné zlepšenia časom prídete sami. Stačí chcieť.
