Pre veriacich sú Hromnice Sviatok Obetovania Pána (v minulosti to bol sviatok Očisťovania Panny Márie), ktorý pripadá na 2. februára. v katolíckej cirkvi spojený s Dňom zasväteného života. V tento deň oslavuje katolícka cirkev na Slovensku, ale aj vo svete prácu ľudí, ktorí zasvätili svoj život Bohu alebo službe ľuďom. My sa však pozrieme na Hromnice z pohľadu ľudových tradícií a zvykov, pretože tie sú pomerne výrazne späté aj so starostlivosťou o domácnosť, statok a záhradu.
Zo zimy do jari
Už Kelti v staroveku slávili v období medzi zimným slnovratom a jarnou rovnodennosťou Imbolc, pričom tento keltský sviatok možno stotožniť práve s Hromnicami. „Je to jeden z pravdepodobných zdrojov súčasných Hromníc. Spája ich prechod zo zimy do jari, symbolika znovuzrodeného slnka, rodenie jahniat či očistné rituály,“ povedal pre TASR Lukáš Šutor z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. „U predkresťanských Slovanov bol agrárny rok rozdelený len na dve časti – zimnú a letnú – s predelom v polovici dnešného zimného obdobia (2. februára). Z tohto pohľadu išlo o citlivú zmenu v prírodnom cykle, keď sa započínali dôležité veštby a magické rituály súvisiace s budúcou úrodou,“ doplnil Šutor.
Nerúbte stromy a neperte v potoku
Na Slovensku sa so sviatkom Hromníc spájali rôzne ľudové zvyky. Bol to napríklad deň zákazov vykonávania niektorých prác, napríklad rúbania stromov, prania v potoku či šitia, ktoré podľa viery v mágiu podobnosti privolávali na ich vykonávateľov silu hromu. V súvislosti so sviatkom stretávania sa zimy a leta sa vykonávali zvyky zamerané na rast dôležitých plodín, teda ľanu a konope. Gazdiné počas dňa varili dlhé rezance alebo šúľance, aby rovnako dlhé narástli aj stonky týchto plodín.
Vo februári sa predpovedá úroda
Druhý február bol takisto dôležitým dňom pri predpovediach počasia a úrody. Podľa ľudových pranostík teplé počasie na Hromnice bolo neželané, lebo znamenalo dlhú zimu a slabú úrodu. Naopak, zima v tento sviatok signalizovala skorý príchod jari. Dokumentujú to viaceré ľudové pranostiky ako napríklad:
- Prešli Hromnice, koniec sanice.
- Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli.
- Na Hromnice o hodinu více.
- Keď je na Hromnice veľká chumelice, veselo si kuká sedliak zo svetlice.
- Ak je na Hromnice mráz, bude ich ešte päťdesiat ráz.
- Ak svieti slnko na Hromnice hojnosť žita a pšenice.
- Keď je na Hromnice jasno, budú dobré zemiaky.
Zapáľte si sviečku
Sviečky – takzvané Hromničky, sa používali ako ochrana proti búrke, ohňu a ďalším prírodným pohromám. Ľudia im prisudzovali aj ochrannú moc proti chorobám a diablovi. Sviečky požehnané v kostole 2. februára si starostlivo chránili, aby ich mali po ruke celý rok.