Na kukurici si človek môže pochutnať v ktoromkoľvek ročnom období. A je to dobre. Či už do svojej kuchyne pozveme kukuricu čerstvú, mrazenú či vákuovanú, má obrovské výhody pre zdravie. Zrelú kukuricu spoznáme tak, že pri stlačení zrnka z neho vychádza žltkastá mliečna šťava.
Viete, že…?
V našich končinách vraj za kukuricu vďačíme Rómom, ktorí ju doviezli z tureckej a balkánskej oblasti okolo roku 1630, preto ju niekde nazývali turecká pšenica či turecká raž.
Jedna z mnohých živín v kukurici – draslík – sa spája s reguláciou vysokého krvného tlaku. Ak teda trpíme hypertenziou, „turkyňu“ treba konzumovať čo najčastejšie. Ale pomáha aj ako prevencia pri problémoch so zrakom, priaznivo vplýva na krvotvorbu, okysličovanie buniek, správnu hladinu hormónov, plodnosť a potenciu, zdravú pleť a pekné vlasy. Navyše dodáva človeku energiu, stimuluje mozgovú činnosť a zároveň zvyšuje odolnosť proti stresu. Vláknina v kukurici pomáha zabraňovať zápche a znižuje riziko vzniku rôznych typov zhubných nádorov.
Vitamíny
vitamíny skupiny B (B1, B3, B5, B9), vitamín A a C
Živiny a minerály
vláknina, bielkoviny, nenasýtené mastné kyseliny, draslík, vápnik, železo, horčík, selén, zinok a mangán
Konzumovať a používať v kuchyni môžeme nielen čerstvú, zmrazenú a konzervovanú kukuricu, ale aj spracovanú na kukuričnú múku, škrob a krupicu. Kukuričné klasy najčastejšie konzumujeme uvarené v slanej vode. Môžeme ich tiež podusiť na masle alebo grilovať spolu s mäsom a inými druhmi zeleniny. Kukuričné zrná používame do šalátov, zeleninových príloh, polievok, mäsových zmesí, ale aj do varenej ryže či kuskusu.
Kukurica je známa ako plodina minimálne 2 500 rokov, bola to najrozšírenejšia rastlina predkolumbovskej Ameriky, pestovali ju najmä v Peru a v Bolívii, kde ju vyšľachtili z planých rastlín. Kukurica cukrová je mladšia, poznáme ju až od 18. storočia.