Mrkva patrí rovnako ako zeler a petržlen ku koreňovej zelenine. V kuchyni upravujeme predovšetkým jej koreňovú časť, zriedkakedy aj vňať.
Viete, že…?
Mrkva je oranžová až posledných niekoľko storočí. Pôvodne mala rôzne iné farby. Bola čierna, fialová, tmavočervená, biela či žltá.
Na zlepšenie zraku pri konzumácii mrkvy sa najviac podieľa veľké množstvo betakaroténu, pomáha aj proti šerosleposti. Čerstvá šťava z mrkvy posilňuje celý organizmus, pomáha pri liečbe ischemickej choroby srdca aj pri doliečovaní následkov po prekonaní infarktu myokardu. Mrkva pôsobí močopudne, pri hnačke zahusťuje stolicu, čím ju mierni. Je tiež výborným prostriedkom na harmonizáciu črevnej mikroflóry – najmä po dlhšej liečbe antibiotikami, priaznivo pôsobí na kosti a zuby. Úspešne pôsobí mnohokrát aj proti neplodnosti. Vhodná je aj pri pečeňovej diéte. Mrkvová šťava s medom zlepšuje imunitu. Túto zmes môžeme podávať v rámci prevencie alebo liečby chrípky a iných vírusových ochorení. Ľudové liečiteľstvo používa mrkvu aj pri kašli, bolestiach v hrdle či pri prechladnutí.
Vitamíny
provitamín A, vitamíny C, D, E, K
Živiny a minerály
vláknina, mastné kyseliny, draslík, horčík, železo, mangán, zinok, fosfor, kobalt, jód
Mrkva má v kuchyni široké využitie. Svoje miesto nájde v šalátoch, polievkach, hlavných jedlách, dezertoch a aj v nápojoch. Obľúbený je šalát coleslaw, netradičný zas šalát s varenou mrkvou, orieškami, hrozienkami či čerstvým koriandrom. Mrkva patrí ako neoddeliteľná súčasť do poctivého vývaru. Chuť dusenej mrkvy je neodolateľná. Môžeme ju dusiť spoločne napríklad s bravčovým mäsom, vznikne skvelá omáčka, ktorú môžeme podávať k vareným zemiakom. Dusená mrkva môže slúžiť aj ako príloha napríklad k bravčovým medailónikom.
História mrkvy je až neuveriteľne zamotaná a z dostupných historických materiálov sa dá vyčítať, že mrkvu fialovej farby pestovali už za čias starovekého Egypta. Rastlina mrkvy pôvodne pochádza z Južnej Ázie z oblasti Afganistanu, Iránu a Pakistanu, kde stále rastie aj divo. Pravdepodobne v 10. storočí sa rozšírila od Indie až po východ Stredomoria, Holanďania ju v 17. storočí vyšľachtili do súčasnej podoby.
