Mišpuľa: Kto ju raz ochutná, si ju zamiluje

Mišpuľa, ktorá pochádza z Orientu, nie je len okrasným kríkom, ale plodí aj veľmi chutné ovocie, ktoré môžeme zberať práve v čase, keď už je zvyšok záhrady uložený na zimný spánok.

Jednou z najväčších zaujímavostí na mišpuli sú jej plody. Tie dozrievajú až vtedy, keď aspoň raz prejdú mrazom. Vďaka mrazu získajú jedinečnú chuť a zmäknú. Pre mnohých je konzistencia mišpule odradzujúca, ale po ochutnaní si ju zamilujú.

Konzumácia mišpule má pozitívny vplyv na ľudský organizmus, najmä na zažívacie ústrojenstvo – upokojuje ho, dopĺňa organizmu minerály a dodáva veľa vody. Má aj protivírusový účinok, znižuje hladinu cukru v moči, konzumácia sa odporúča aj pri problémoch s pečeňou. Radí sa medzi diuretiká, pôsobí močopudne a uľahčuje tak vylučovanie, účinkuje pri dne, zlyhaní obličiek a močových kameňoch. Môže byť skvelým pomocníkom pri liečbe rôznych kardiovaskulárnych chorôb a pri chorobách obehového systému, aj pri boji s vysokým cholesterolom. Ako liek sa využívali nielen plody, ale aj listy a semená mišpule, napríklad aj na zastavenie produkcie hlienov a výtokov rôzneho pôvodu, pri liečbe nechutenstva spojeného s vracaním aj na zastavenie hnačky. Zvonka liečila a sťahovala rany a zabraňovala krvácaniu.

Plody mišpule môžeme konzumovať samotné, ale dajú sa použiť v kuchyni mnohými spôsobmi: na výrobu marmelád, džemov, pyré, na kompóty, ako zaujímavý alkoholový nápoj či víno, či vo forme sušeného ovocia. Zrelé plody, ktoré prešli mrazom, chutia pikantne a po odtrhnutí šupky sa dajú vložiť do úst alebo vydlabať lyžičkou. Plody mišpule sa pridávajú aj do jablčných štiav, obsahujú veľké množstvo trieslovín, ktoré slúžia ako prírodný konzervačný prostriedok. Mnohých asi prekvapí veľké množstvo semien vnútri plodu – tie sú však vskutku chutné, netreba sa ich báť.

Mišpuľa pochádza z Turecka a Iránu, a k jej veľkému rozšíreniu v Európe došlo už v stredoveku. V 8. storočí cisár Karol Veľký vydal nariadenie, aby sa na cisárskych dvoroch a v záhradách pestovali nielen ozdobné, ale aj liečivé rastliny. Súčasťou textu, známeho pod skráteným názvom Capitulare de villis, je vedľa štyroch odrôd jabloní aj zoznam ďalších 16 druhov ovocných stromov vhodných na pestovanie. Popri slivkách, broskyniach, mandľovníkoch či čerešniach tu nechýbali práve mišpule.

Sladký mišpuľový likér

Potrebujeme:
500 g mišpúľ, 50 g hroznového cukru, 100 g invertného cukru, 2 ml pektolytického enzýmu, 500 ml jablčnej šťavy, 200 ml vodky
Postup:
Najprv pripravíme šťavu – extrakt z mišpúľ: Zrelé, ale tvrdé mišpule umyjeme, odstopkujeme a nakrájame. Jablkovú šťavu v antikorovom hrnci privedieme do varu, nakrájané mišpule do nej vložíme a varíme približne dve minúty. Potom zmes schladíme na 40 °C, pridáme enzým (1–2 ml na liter tekutiny), premiešame a po 30 minútach schladenia mišpule prelisujeme. Potom šťavu stiahneme. Šťava musí byť úplne čistá a precedená cez jemné sito či nylonovú pančuchu. Potom do nej pridáme invertný a hroznový cukor a napokon 200 ml vodky. Likér potom prefiltrujeme do sklenenej fľaše a dobre uzavrieme. V chlade a tme vydrží asi tri mesiace.

Mišpuľový džem s citrónom

Potrebujeme:
1 kg mišpúľ, 1 citrón, 500 g želírovacieho cukru
Postup:
Mišpule olúpeme a vykôstkujeme, nakrájame na malé kúsky, najlepšie nepravidelné. Nakrájané plody dáme do domácej pekárne, zalejeme vytlačenou šťavou z jedného citróna a pridáme želírovací cukor. Pekáreň zapneme na program „marmeláda“ a medzitým pripravíme zaváracie poháre. Horúci džem naplníme do pohárov, môžeme pridať trošku rumu, uzavrieme viečkami, postavíme hore dnom a necháme odstáť do nasledujúceho dňa.