Zberá sa od augusta až do decembra, ešte kým nie je väčší ako vlašský orech a hlavičky majú pevne zomknuté listy. Kvalitný kel má svieži vzhľad a prirodzenú farbu.
Ružičkový kel dostať bežne bez hlúbu v podobe ružičiek, ktoré pôvodne vyrastajú v pazuchách mohutných listov. Čerstvé hlavičky sú pevné a sýtozelené, dajú sa tiež dobre zamraziť, väčšinou sa nekonzumujú surové, ale upravujú takmer všetkými známymi spôsobmi.
Viete, že…?
Pri príprave ružičkového kelu platí základné pravidlo: Pri varení ho nikdy netreba nechať úplne zmäknúť. Ružičky kelu varíme päť minút a potom maximálne dve minúty podusíme.
Často ho podceňujeme, odborníci však radia, aby sme ho konzumovali pravidelnejšie. Obsahuje totiž látky, ktoré neprospievajú iba telu, ale aj našej psychickej pohode. Pomáha znižovať hladinu cholesterolu, prečisťuje organizmus, priaznivo pôsobí na zažívanie, posilňuje cievy. Vďaka vysokému obsahu vitamínov podporuje imunitný systém, navyše je nedoceniteľným zdrojom vlákniny, napomáha správnemu vylučovaniu vody z tela, preto je vhodný na detoxikačné kúry. Pomáha udržiavať mentálnu sviežosť a zvyšuje odolnosť voči stresu. Zároveň podporuje schopnosť sústrediť sa a fyzickú výkonnosť.
Vitamíny
B1, B2, B3, B9, C, E, K
Živiny a minerály
vláknina; vápnik, horčík, draslík, fosfor, sodík, selén, železo
Ružičkový kel sa nekonzumuje v surovom stave, upravuje sa všakovako – varí sa v horúcej vode, šetrnejšie aj v pare, môže sa dusiť, vyprážať, zapekať… Medzi najznámejšie jedlá patria kelové karbonátky s mäsom i bez mäsa, dusený kel, samotný alebo s bravčovým mäsom. Vynikajúca je aj polievka z ružičkového kelu, ružičky zapečené s bešamelovou omáčkou alebo so syrom. Niektoré odrody sú vhodné do zeleninových šalátov. Pri tepelnej úprave je možné chuť kelu zlepšiť tak, že sa ružičky napríklad varia len 4 až 5 minút a potom ďalšie 3 až 4 minúty dusia s cibuľkou v malom množstve rozpusteného masla, vývaru a korenia.
Ružičkový kel je zelenina, ktorá v porovnaní s väčšinou ostatných druhov nemá dlhú históriu. Prvé záznamy pochádzajú z roku 1750, keď sa objavil v Belgicku v okolí Bruselu, preto sa mu hovorí aj bruselský kel. Už okolo roku 1800 sa pestoval v Anglicku a vo Francúzsku, postupne potom v celej Európe. Dnes sa pestuje najmä v pobrežných oblastiach západnej Európy, vo Francúzsku, v Holandsku a vo Veľkej Británii, menej v Taliansku a na severe a západe Nemecka.
Ružičkový kel s anglickou slaninou
Potrebujeme:
150 g anglickej slaniny, 500 g ružičkového kelu, 1/2 hrnčeka nasekanej čerstvej petržlenovej vňate, 60 ml redukcia balzamikového octu, 2 kl citrónovej kôry, 1/2 kl soli, 1/4 kl mletého čierneho korenia
Postup:
Slaninu nakrájame na plátky a nasucho orestujeme v panvici. Orestovanú slaninu vyberieme dierovanou lyžicou, dáme na tanier a necháme vychladnúť. Na tú istú panvicu pridáme očistený, prekrojený ružičkový kel a opekáme ho 10 minút. Pridáme nasekanú petržlenovú vňať, redukciu balzamikového octu, citrónovú kôru, podľa chuti osolíme, okoreníme čerstvo mletým čiernym korením a hotový kel premiešame s opečenou slaninou. Môžeme podávať so zemiakmi alebo ako prílohu.
Vyprážaný ružičkový kel s kečupom
Potrebujeme:
600 g očisteného ružičkového kelu, soľ, hladká múka, 1 vajce, strúhanka, tuk na vyprážanie, kečup
Postup:
Ružičkový kel vsypeme do vriacej osolenej vody a varíme takmer domäkka, scedíme a ihneď prelejeme studenou vodou. Po odkvapkaní a vychladnutí ružičky obalíme v múke, rozšľahaných vajciach, strúhanke, vkladáme do horúceho tuku a zvoľna osmažíme. Vyprážaný ružičkový kel podávame s kečupom, s varenými zemiakmi alebo len s tatárskou omáčkou a paradajkovým šalátom.
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte S Hudbou Vesmírnou: Varíme polievku na Varecha.sk