Kým na domáce paradajky zo záhrady si ešte poriadne dlho počkáme, slovenskí farmári majú pre nás skvelú správu. Už deviaty rok po sebe poskytujú slovenským spotrebiteľom produkciu kvalitných paradajok. „Paradajky sme sadili už v decembri, vďaka čomu môžeme úrodu zberať už teraz,“ hovorí Peter Kelemen, spolumajiteľ farmy Beri, ktorá je členom družstva OVOZELA.
Pestovanie rajčín je doslova alchýmia
Proces pestovania začína už tri mesiace pred zberom. Skleník sa po jesennej produkcii vyčistí a nasadia sa nové planty. Poľnohospodári ďalej sledujú, či sú rastliny v poriadku. Odstránením počtu niektorých kvetov na rastline vedia redukovať presný počet paradajok na strapci, a tým dosahujú požadovanú hmotnosť pri predaji.
Agronóm zase pomocou počítača kontroluje vlhkosť, teplotu či závlahu v skleníku. Izraelsko-holandský sofistikovaný softvér vie kontrolovať klímu vo vnútri skleníka. Ku každej rastline vie cez kvapôčkovú závlahu dostať potrebné množstvo vody. Tú poľnohospodári zachytávajú zo striech skleníka. Dažďová voda sa v zberných nádobách premieša spolu s vodou zo studne tak, aby mala dobré pH. „V skleníku tiež kontrolujeme tzv. žlté lepové pásy, kde vieme spozorovať, či sa nám nepremnožili nejakí škodcovia. Ak áno, nasadíme biologickú ochranu. Ide o hmyz, ktorý sa živí škodcami, a tak vieme udržať prirodzené prostredie pre naše paradajky,“ pokračuje P. Kelemen. V skleníku tiež využívajú čmele ako opeľovačov. „Čmele sa vedia pohybovať v uzavretých priestoroch, čo včela nedokáže,“ dopĺňa Kelemen.
Ručný zber
Poľnohospodári pestujú viacero druhov cherry paradajok. Paradajky na stonke dozrievajú postupne. Aj keď farmárom pri pestovaní pomáha high-tech technológia, ručnú prácu v poľnohospodárstve zatiaľ iba ťažko nahradí. „Paradajky zberáme, až keď sú v plnej zrelosti. Sú to obľúbené odrody. Líšia sa hlavne veľkosťou a tvarom. Niektoré sú sladšie a iné skôr také korenistejšie,“ opisuje Kelemen.
Kvalita nad kvantitu
Slovensko je v pestovaní paradajok sebestačné, avšak na pultoch predajní vidíme aj dovoz. „Žiaľ lacnému dovozu konkurovať nevieme. V Afrike ich pestujú na kvantitu. Ak sa pozriete, kde sa tie zahraničné paradajky vypestovali, zistíte, že na tých miestach často nemajú ani pitnú vodu a zem je vyprahnutá. Aby vydržali cestu, tak ich oberajú ešte zelené. Taká paradajka nielenže nevonia, ale ani nemá chuť. Naopak pri našich paradajkách presne viete, odkiaľ sú. My sa zameriavame práve na kvalitu, a aby paradajky chutili, tak ako majú chutiť,„ uzatvára farmár. Paradajky zberajú až úplne dozreté a červené. Navyše zamestnávajú aj miestnych pracovníkov.
