Zaujímavosťou je, že v 80. rokoch sa presne na tomto istom mieste pestovalo aj exotické kiwi. „Tunajšie podmienky prajú ovociu. K už súčasným benefitom, akými je nadmerné množstvo slnečných dní a dlhoročná tradícia pestovania, sme u nás na farme pridali ďalší. Slahôdky, ako sme naše jahody nazvali, totiž pestujeme v unikátnom skleníku. Ten je vyhrievaný obnoviteľnými zdrojmi, vďaka čomu je v nich stála príjemná teplota 16 stupňov Celzia. A to aj v prípade, ak máme mrazivé počasie,“ prezradil o sladkých jahodách Peter Kelemen, vedúci farmy Beri.
Ako spoznať kvalitné jahody?
Všímajte si najmä pôvod jahôd. Tie slovenské vám na jazyk prinesú skutočne sladkú chuť. Jahody zo zahraničia do našich obchodov totiž cestujú tisíce kilometrov, a preto nie sú až tak sladké. Aj keď sú červené. Môže za to zber týchto jahôd ešte pred ich úplným dozretím. Z toho dôvodu strácajú nielen typickú sladkú chuť, ale aj vitamíny. Slovenské jahody sú v obchodoch pár hodín po ich zbere. Kvalitné jahody sú jasne červené, bez škvŕn.
Stála teplota a obnoviteľné zdroje však nie sú jediným plusom skleníkov na farme v obci Bruty. Doslova prvé slovenské jahody roka boli zasadené do rašelinového substrátu a zavlažované dažďovou vodou. Tá má spolu s vodou zo studne ideálne pH pre potreby jahôd.
Bez fólie
Na mnohých farmách sa jahody pestujú na poliach vo fóliovníkoch. V nich štandardne dozrievajú v máji, na pulty obchodov sa dostávajú začiatkom júna. „Slahôdky rástli vo kvetináčoch s rašelinovým substrátom. Ten sa po sezóne recykluje a následne sa nové jahody vysadia do nového substrátu. Naše jahody sú navyše pred negatívnymi vplyvmi veľmi dobre chránené, napríklad pred škodcami ich chráni prirodzená biologická ochrana – teda chrobáky, pavúky, larvy,“ pokračuje Peter Kelemen. Jednoducho povedané, dobré chrobáky chránia jahody pred tými zlými.
Šetrné k prírode
Pestovanie sladkých jahôd je ohľaduplné a trvalo udržateľné. Umožňuje to dômyselný systém celého procesu. „Pri pestovaní šetríme každou kvapkou, keďže voda je v poľnohospodárstve veľmi cenná. Prebytočná voda sa zozbiera drenážnym systémom, znova sa prefiltruje a ide opäť ku sadeniciam. Skleníky sú riadené softvérom, ktorý má na starosti otváranie a zatváranie okien tak, aby bola zabezpečená stála cirkulácia vzduchu, teplota a vlhkosť. Ak je slnko príliš silné, automaticky sa zatiahne tieniaca fólia, aby sa rastliny nespálili. Rovnako systém kontroluje aj závlahu, recykláciu vody či CO2,“ dodáva Peter Kelemen.
Slahôdky sú zbierané ručne, až keď sú úplne dozreté. Vďaka tomu majú nielen jasnočervenú farbu, ale aj výbornú chuť a prenikavú vôňu.
