Ako na kučeravosť broskýň? Môžem stromom pomôcť aj teraz? Ak áno, ako?
Proti hube, ktorá spôsobuje ochorenie kučeravosť broskýň zaberajú sírnaté a meďnaté prípravky, ktoré sa však aplikujú na jar. Aplikácia fungicídnych prípravkov proti kučeravosti je už v tomto období neúčinná.
Teraz môžeme spraviť už len dve veci: pozberáme čo najviac napadnutých listov a spálime ich a silno napadnutým stromom s predčasným opadaním listov pomôžeme. Na podporu znovuolistenia a rastu plodov ich prihnojíme v tomto mesiaci slabšou dávkou dusíka a výdatne zalejeme. Je to však len aktuálny akt prvej pomoci.
Z dlhodobého hľadiska hnojenie dusíkom obmedzíme a doplníme draselné hnojivá, prípadne viaczložkové hnojivá. Huba totiž najľahšie infikuje nevyzreté rastlinné pletivá, ktoré bujne rastú po jednostrannom hnojení dusíkom. Svoj podiel samozrejme má aj daždivé počasie a iné faktory. Na jar nasledujúci rok potom nezabudneme na prvý postrek v štádiu nalievania púčikov a druhý postrek následne – najneskôr do obdobia kvitnutia – tentoraz už ale organickými fungicídmi.
Na trávniku sa mi objavujú žlté škvrny. Čo robiť? Ako sa ich zbaviť?
Otázkou je, z čoho škvrny vznikajú. Ak ide o vypálené miesta po moči mačiek či psíka, trávnik sa dá veľmi jednoducho zreparovať. Pripravíme si zmes trávneho osiva, záhradného substrátu a žltého ihriskového piesku. Postihnuté miesto vyhrabeme ručnou hrabličkou a dobre prekypríme.
Navrstvíme predtým pripravenú zmes s osivom a jemne utlačíme. Nakoniec výdatne zalejeme jemným rozprašovaním a zalievame denne, až kým tráva nevyklíči. Keď vyrastie, staráme sa už o trávnik ako celok, bez špeciálnej starostlivosti o „opravované“ miesto.
Zakladám si nový trávnik. Prerýľoval som pôdu, povyberal takmer všetku burinu, postriekal proti burine, vysial trávu. Napriek všetkému mám na dvore viac buriny ako trávy. Kde som urobil chybu? Čo robiť, aby som mal pekný trávnik?
Toto je častý problém v záhradách v tesnom susedstve s lúkami, lesom, parkom, či inou neupravovanou plochou, žijúcou vlastným životom. Aj keď sa prácne všetky buriny povyberajú, stále je tu množstvo náletov semien rastlín zo susedstva.
Jednou z ciest, ktorú neodporúčame, je postrekovanie selektívnym herbicídom, ktorý zabíja dvojklíčnolisté druhy, teda prevažnú väčšinu burín v trávniku. Určite však nechcete svoju záhradu zahlcovať chémiou.
Učinnou cestou v takýchto prípadoch je zakladať okrasný trávnik z trávnej mačiny, ktorá je zapestovaná a burinu už len tak „nepustí“. Nepriamou ochranou pred náletmi semien burín je zelená bariéra z listnatých krov, ktorú vysadíte do cesty prevládajúcim vetrom. Mimo chémie vám zostáva buriny z trávnika len ručne vyberať rydlom na buriny. Inou možnosťou je prijať fakt, že prirodzená sukcesia je nezvratný proces a pretransformovať svoj okrasný trávnik (alebo aspoň jeho časť) na kvitnúcu lúku.
Susedia si postavili betónový múr. Čo vysadiť, aby rýchlo zarástol? Je vhodnejší pavinič alebo brečtan? Alebo úplne iné rastliny? Ak áno, aké?
Foto: Dorota Hudecová
Obe alternatívy sú vhodné, záleží len na tom, či je plocha múru, o ktorom píšete, z vašej strany viac na slnku alebo v tieni počas dňa. Ak ide o slnečnú stranu – priam ideálny je pavinič trojlaločný, ktorý veľmi rýchlo vytvorí hustý zelený zápoj a betónový múr spoľahlivo porastie.
Ak je susedov múr z vašej strany orientovaný na sever, ideálny je brečtan, ktorý má tak vhodné podmienky na to, aby múr porástol. Nebude síce taký rýchly, ako pavinič, ale časom ho spoľahlivo pokryje celý. Je viac druhov, ktoré môžeme na porastenie múra použiť, ale najefektívnejšie sú práve spomínané dva varianty.
Veľmi sa mi páčia ruže. Veľmi často ich ale napádajú vošky, ale aj rôzne choroby. Ako ich udržať zdravé?
V prvom rade tým, že ich sadíme na slnečné stanovište a do humóznej, ale priepustnej pôdy. V druhom rade aj vhodným podrastom. Skvelými sparing partnermi ruží sú levandule, šalvie, alchemilky, kocúrniky. V treťom rade pravidelným rezom – odstraňujeme odumreté, omrznuté, či napadnuté časti včas, až do zdravého dreva. Pravidelne odstraňujeme odkvitnuté, či ešte lepšie – odkvitajúce kvety. No a v neposlenom rade je dôležitá výživa.
Úplne ideálne je, ak ruže na zimu nastelieme vyzretým kompostom z vlastnej záhradky, ktorý chráni ich bázu pred vymrznutím v zime a na jar, v období dažďov, uvoľňuje do pôdy prirodzenú koncentráciu živín. V čase pred nasadzovaním kvetných pukov môžeme ružiam pomôcť viaczložkovým hnojivom s vyšším obsahom fosforu.
Dá sa kompostovať aj inak ako len postavením kompostéra? Ak áno, ako?
Dá. Jednoducho tak, že si vykopeme kompostovú jamu a organický materiál prekladáme v nej. Rovnako dobre poslúžia kompostové homole, ktoré nakopcujeme v rohu záhrady, ideálne v tieni veľkého stromu. Prvá možnosť je však trocha namáhavejšia, pretože sa treba pri prehadzovaní kompostu dosť zohýbať a tá druhá zasa trocha nepraktická – prehadzovanie materiálu z kopy na kopu znamená, že pokryjeme viac miesta, ako by to bolo v prípade kompostéra. Ten však má tiež svoje parametre – mal by byť aspoň dvojkomorový a minimálne dvojkubíkový.
Prečo moje tuje vysychajú? Niekoľko rokov boli krásne, ale zrazu schne jedna za druhou…
Ide o globálny problém. Klíma sa mení a patogény sú adaptabilnejšie, ako rastliny, ktoré výkyvy počasia výrazne oslabujú. Množstvo energie investujú do toho, aby vôbec ustáli silnejúce vysušujúce prúdenie vzduchu, aby ustáli dlhé obdobia sucha a potom návalové dažde, kedy voda vytláča z koreňového systému všetok vzduch a ony sa dusia.
Množstvo energie ich stojí odolať horúčavám a prudkému striedaniu teplôt počas roka. Ľahšie potom podľahnú škodcom, ako napríklad lykokazovi. Ak sú už napadnuté škodcom, sekundárne podliehajú aj hubovým a následne bakteriálnym ochoreniam. Spolu ich teda decimujú neraz viaceré pohromy a tuje to jednoducho nemajú šancu ustáť. Aby toho nebolo málo – vďaka tomu, že bolo kedysi v móde vysádzať z tují živé ploty – škodca, či ochorenie sa nerušene šíri aj na ďalšie tuje, ktoré sú v tesnom, niekedy až pritesnom susedstve.
V monokultúrach, kde rastliny ani nemajú dostatok miesta, pretože sa vysádzali len 40 cm od seba, sa akýkoľvek škodca, či ochorenie šíri ako požiar na savane. Tuje sú na najbližšie desaťročia slepá ulička.
Mám veľa starých tehál, ktoré by som rád využil v záhrade. Na čo ich môžem použiť?
Foto: SHUTTERSTOCK
Napríklad na zapustený obrubník okrasného záhona, kde vytvoríte z tehál efektný a aj praktický lem na úrovni trávnika. Vďaka tomu kolieskom kosačky pekne prejdete po obrube a vykosíte tak trávnik úplne dokonale bez toho, aby ste museli dokášať rušnými nožnicami steblá trčiace na okraji trávnika.
Zo starých tehál vytvoríte aj pekný chodníček, či terasku. V tomto prípade však nezabudnite na drenáž a pomôže aj to, ak tehly nalakujete – výrazne tak predĺžite och životnosť.
V neposlednom rade sú zo starých tehál krásne suché múriky, bez akéhokoľvek spojivového materiálu, alebo aj murované vyvýšené záhony na zeleninu.
