Skutočná pravda o lišajníkoch na ovocných stromoch vás vyženie do záhrady: Kupujte kefy, no jednu vec nikdy nerobte

Lišajníky nie sú parazity, ale symbiotické spoločenstvá húb, rias alebo siníc, ktoré spoločne tvoria pevnú stielku. Huba udáva štruktúru, zadržiava vodu a riasu alebo sinicu zásobuje anorganickými látkami. Na oplátku od nich dostáva to, čo vzniká v procese fotosyntézy, teda napríklad organické cukry, alebo v prípade siníc dusíkaté látky. Lišajníky drží pri živote hlavne voda, oxid uhličitý a slnečné svetlo. Zo vzduchu si spolu s vlhkosťou berú aj uhlík.

Dôležitá súčasť ekosystému

Sú teda samostatným organizmom, ktorý dokáže rásť na skalách, stenách domov či na kôre stromov. Tvoria dôležitú súčasť ekosystému, zvyšujú biodiverzitu. Slúžia ako potrava, materiál na stavbu hniezd (vtáky využívajú ich tepelno-izolačné vlastnosti) a tiež ako úkryt pre rôzny hmyz. No a práve hmyz môže byť pre pestovateľov ovocných stromov problém. Teda nie lišajníky ako také, ale to, že hmyzím škodcom poskytujú hlavne v zimnom a predjarnom období bezpečný úkryt na prežitie.

Čítajte viac Jablone, slivky, hrušky... bez úrody: 8 dôvodov, prečo stromy zívajú prázdnotou alebo vám ovocie doprajú len občas

Priamo neškodia, no na stromoch si ich nepestujte

Vedeli ste, že lišajníky môžu byť indikátorom nevhodných pestovateľských podmienok? Ich veľké množstvá na stromoch často vypovedajú o príliš vlhkom prostredí, čo značí prehustenú výsadbu. Koruny stromov sú bez prirodzeného prúdenia vzduchu a slnečné lúče neprenikajú pomedzi konáre. A hoci lišajníkmi do istej miery obrastené kmene a kostrové, či polokostrové konáre nepredstavujú katastrofu, rozhodne si ich cielene nepestujte. Môžu napríklad prekrývať vážne poškodenia a ak pokrývajú viac ako 70 percent plochy kmeňa a kostrových konárov, negatívne vplývajú na celkovú odolnosť a vitalitu dreviny.

Foto: SHUTTERSTOCK

lišajníky, ovocné stromy Lišajníky sa vyskytujú hlavne na kmeňoch a hrubších konároch. V prípade tenších bočných výhonkov a pri takomto množstve už ide o výrazné zanedbanie starostlivosti alebo o úplne nevhodné pestovateľské podmienky.

Zadržiavanie vlhkosti je problém

Keďže huba má v rámci lišajníka za úlohu zadržiavať vodu, pod stielkou sa tvorí vlhkosť, ktorá môže byť (v extrémnych prípadoch) živnou pôdou pre pôvodcov hubových ochorení. Stromom tiež neprospieva, keď je kôra neustále vlhká a to hlavne v zimnom a v skorom jarnom období, lebo pri silnejších mrazoch je náchylnejšia na poškodenie. Pozdĺžne mrazové praskliny môžu poškodiť nielen kôru, ale aj cievne zväzky a drevo. Nebezpečné na tomto stave je, že takéto trhliny sa na stromoch zvyčajne zreteľne prejavia až počas leta. Stávajú sa vstupnou bránou pre rôzne infekcie a treba ich rýchlo ošetriť. Ak ich však pre množstvo lišajníkov prakticky nevidieť, je to problém.

Foto: SHUTTERSTOCK

lišajníky, ovocné stromy, kefa Lišajníky zo stromov odstraňujte pomocou drôtenej, ale jemnej kefy. Zachytávajte ich do plachty alebo si podložte kartón.

Dajte ich dole na tri spôsoby

1. Mechanicky pomocou jemnej drôtenej kefy, ideálne do polovice novembra (pred príchodom prvých silnejších mrazov). Pod stromy si natiahnite plachtu alebo si podložte kartón. V odstránených lišajníkoch môžu byť prezimujúce štádiá škodcov. Zlikvidujte ich spálením v kachliach alebo vyhodením do komunálneho odpadu.
2. Náterom vápenného mlieka najneskôr do januára, ideálne počas jesene (október, november). Najskôr použite drôtenú kefu a potom pomocou maliarskej štetky natrite na kmene a hrubšie časti kostrových konárov roztok haseného vápna (2 kg) a vody (10 l). Dodržte koncentráciu, inak môžete poškodiť kôru.
3. Aplikáciou postreku meďnatého prípravku po opadnutí listov alebo skoro na jar pred pučaním. Výskyt lišajníkov potlačí aj zelená skalica s obsahom síranu železnatého.

Foto: SHUTTERSTOCK

bielenie kmeňov, náter, ovocné stromy Bielenie kmeňov nie je zbytočný výmysel, ale v zimných mesiacoch vyrovnáva teplotné rozdiely medzi dňom a nocou. Predchádza tak vzniku mrazových poškodení.