Slivky sú nenáročné a vďačné dreviny, ak pre ne zvolíte správne pestovateľské podmienky a pri výbere podpníkov a odrôd si necháte poradiť od profesionálov. O už spomínanom ideálnom podpníku pre intenzívne tvary sa viac dočítate v tomto článku:
Čítajte viac Ako dosiahnuť väčšiu úrodu sliviek za kratší čas? Ovocinár prezrádza tajomstvo úspechu a dôvody, prečo mení stromy
Dnes sa pozrieme na šľachtiteľskú prácu ovocinára Jána Majzela a zbúrame mýtus o tom, že jediná pravá slivka, ktorá tak aj naozaj chutí je ‘Bystrická’.
Najväčšia aj najsladšia
Do šľachtiteľského portfólia pestovateľa z Brodna patrí napríklad slivka ‘Antónia’, pochádzajúca z kríženia ‘Bystrická slivka’ a ‘Kirkeho’, pričom v testovaní chuti sú mnohé ďalšie, zatiaľ ešte nepomenované krížence. „Zo sliviek som veľmi pyšný na odrodu ‘Lucy’. Vznikla spojením známych odrôd ‘Stanley’ a ‘Čačanská najbolja’. Plody sú naozaj veľmi veľké. Keď k nim prirovnávam najväčšie vajcia našich sliepok, sú rovnaké.“
Foto: Ján Majzel
Pánovi Majzelovi sa podarila aj skutočne sladká špecialita. Je ňou odroda ‘Jajo’ (‘Bystrická slivka’ x ‘Duranzia’). „Každoročne meriam cukornatosť plodov tejto odrody a pravidelne dosahujú 36 až 37 °Bx. Podľa oficiálnych tržných informácií je aktuálne najsladšou slivkou sortimentu odroda ‘Top Taste’. Pri nej nameriame 32 °Bx. Nie je to málo a odroda je tiež chutná, no pri porovnávaní s mojou ‘Jajo’ nie je najsladšia.“
Foto: Ján Majzel
Plody majú krásny srdcovitý tvar a skvelé je, že kôstka sa veľmi ľahko oddeľuje od dužiny. Pevné tmavozelené listy sú bez náznaku poškodenia šarkou sliviek. Pri kvalitnom reze stromov odrody ‘Jajo’ rodivý obrast vyrastá aj zo starého dreva, čo zaručuje bohatú úrodu.
Spomínané odrody však pestovateľ nemá registrované: „Tento proces je extrémne zdĺhavý a finančne veľmi náročný,“ vysvetlil Ján.
Veľké plány má aj s jabloňami
„Čo sa týka jabloní, krížence zatiaľ testujem, no črtajú sa zaujímavé spojenia napríklad s odrodou ‘Crimson Snow’. Skúšam skrížiť aj rezistentnú odrodu ‘Mira’ s ‘Kanzi®’, ktorá, hoci nie je rezistentná, netrpí chorobami. Proces je to ale zdĺhavý. Aby semenáč z kríženia zarodil, trvá to aj 8 či 12 rokov. Niektoré procesy viem urýchliť štepením do podpníka M9, no i tak hovoríme o 3 až 5 rokov po prvú úrodu schopnú posúdenia kvality a výsledku spojenia. Šľachtiteľská činnosť je beh na dlhú trať, no práca je to krásna,“ uzatvára ovocinár z Brodna.
Foto: Michal Sedláček
