A hoci práve snehu sa aktuálne na väčšine nášho územia obávať nemusíme, vlhkosť je výrazná. Osobne si naozaj nepamätám, že by sme niekedy mali v tomto období tak intenzívne podmáčaný trávnik. Hubové choroby si to však vedia užiť. Ak im navyše doprajete zvyšky nepohrabanej pokosenej trávy z jesene, opadané lístie či vrstvu trávnej plsti, lebo si ešte stále myslíte, že vertikulátor sú len zbytočne vyhodené peniaze, máte sa po tejto zime na čo tešiť.
Problém môže nastať aj na trávnikoch, ktoré ste v sezóne intenzívne hnojili dusíkatým hnojivom, pretože ste chceli dosiahnuť hustú, rovnomerne zelenú plochu. Prihnojovanie je správny krok, no všetkého veľa škodí a trávnik treba zahusťovať aj inak, napríklad pravidelným kosením. Príliš dusíkom presýtené trávy majú krehké a na hubové choroby náchylné steblá.
Čítajte viac Vďaka tomuto stroju budete mať trávnik odolnejší proti suchu a chorobám: Na jeho kúpu už máte len zopár týždňov
Tiež platí, že v ovzduší neustále poletuje množstvo rôznych spór a ďalšie čakajú aj v spodných vrstvách trávnika. To, či sa prejavia a začnú škodiť závisí od vhodnosti podmienok, ktoré pre ne, či už príroda alebo vy svojou (ne)starostlivosťou pripravíte. Jednoducho povedané, spóry húb čakajú na svoju príležitosť prejaviť sa. Preto sa o trávnik musíte správne starať a udržiavať ho v top forme, aby týmto nepríjemným tlakom nepodľahol.
Zima bez snehu
Ak budeme vychádzať z toho, že tohtoročná zima to so snehom na väčšine nášho územia veľmi nepreháňa, pleseň sivá by trávnik „navštíviť“ nemala. Jej sa totiž najlepšie darí na trávnikoch, ktoré sú dlhodobejšie pokryté snehom. Viac sa treba obávať jej kolegyne plesne snežnej (Microdochium nivale), ktorá, napriek svojmu pomenovaniu nie je viazaná na sneh. Vyhovuje jej vlhké počasie s teplotou v rozmedzí 0 až 8 °C, čo je aktuálne značka ideál. Nie je ničím výnimočným, že sa objaví už v jeseni v podobe kruhových alebo oválnych hnedých škvŕn, ktoré môžu byť pokryté bielymi alebo ružovými hubovými vláknami. Tieto sa po čase väčšinou stratia, takže keď prídete po dlhšom období napríklad na chatu či na víkendovú chalupu, nemusíte ich na trávniku „stihnúť“. Po obvode škvŕn býva vidieť aj trochu tmavší hnedý pruh. Je to takzvaná aktívna zóna, ktorá sa ďalej rozširuje a pri silnom napadnutí sa týmto spôsobom môžu škvrny spájať do väčších plôch.
Foto: SHUTTERSTOCK
Priebeh počasia neovplyvníte, no prevencia existuje
- Posledných zopár kosení pred koncom sezóny nenechávajte nože kosačky príliš nízko.
- Neprehnojujte trávnik dusíkom.
- Nevynechávajte jesenné hnojenie draslíkom. Najpraktickejšie je používanie dlhodobo pôsobiacich plnohodnotných trávnikových hnojív so správnym pomerom živín pre dané ročné obdobie.
- Pravidelne vertikulujte, aby pôdny podklad nebol zhutnený, nehromadila sa odumretá trávna plsť a korene mali dostatok vzduchu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Neprechádza do koreňov
Pleseň snežná sa drží na povrchu čo znamená, že poškodzuje len steblá trávy, nie korene. Napadnuté miesta preto na jar skúste poriadne vyhrabať a trávnik pohnojiť jarným hnojivom. Vďaka zdravým koreňom by mala tráva rýchlo zregenerovať. Ak je prázdnych miest v trávniku príliš veľa, po vyhrabaní odumretých stebiel dosejte regeneračnú zmes trávneho osiva.
Foto: SHUTTERSTOCK
Chémia na poslednom mieste
Pleseň snežná sa dá eliminovať správnou starostlivosťou, preto po chémii siahnite len v naozaj extrémnych prípadoch rozšírenia. Potrebovať budete postrekový fungicíd, ktorého účinnou látkou je propiconazol, iprodion alebo azoxystrobín. Pri jeho aplikácii musí byť vonkajšia teplota okolo 15 °C. Pri jarnom postreku ošetrujte len napadnuté miesta. Ak mávate s výskytom plesne snežnej každoročný problém a nepodarí sa vám vyriešiť ho zmenou v starostlivosti, skúste jesenné fungicídne ošetrenie trávnika v októbri.
Foto: SHUTTERSTOCK