Hoci ich existuje viacero typov, ako napríklad serrano či poblano, aj v samotnom Mexiku sú najpoužívanejšími paprikami jalapeño. Ak by ste si ich chceli vychutnať ako praví Mexičania, tak na priamu konzumáciu, prípadne na kuchynské použitie v čerstvom stave sa zberajú ešte zelené. Vtedy sú krehké, šťavnaté a vo svojej domovine kulinársky najviac cenené. Keď sčervenajú, teda dozrejú do botanickej zrelosti, podľa správnosti by ste ich mali sušiť, prípadne údiť. Možno ste už počuli o chipotle, ako sa práve špeciálnym údeným jalapeño v Mexiku hovorí.
Nie sú priami príbuzní čili papričiek
Toto je častý omyl, keď sa jalapeño papriky dávajú do rovnosti s klasickými čili papričkami, napríklad s ‘Habanero’. Ide pritom o celkom iný druh, konkrétne o papriku ročnú (Capsicum annuum). Preto, ak si chcete jalapeño takzvane škatuľkovať, spájajte ho so zeleninovou paprikou. Vychádzajú z toho aj rovnaké pestovateľské nároky rastlín. Druhová príslušnosť je tiež jedným z dôvodov, prečo tieto mexické papriky ponúkajú celkom iný typ štipľavosti.
Foto: Peter Gajdoštin
Čítajte aj Silné priesady papriky vďaka 6 radám z praxe: Kto so sejbou počkal do februára, bude s úrodou nadmieru spokojný
Nezameniteľné plody
Plody paprík typu jalapeño sú vždy štíhle, valcovité, v závislosti od odrody dlhé 6 až 12 cm a majú výraznú špičku. Sú hrubostenné a príjemne štipľavé, najčastejšie v rozmedzí 5– až 10-tisíc SHU. Typické je pre ne pozdĺžne žilkovanie na šupke, ktoré môže pripomínať až popraskanie plodu a skorkovatenie raniek. Zvýrazňuje sa s vekom plodu, teda so stupňom zrenia.
Foto: Peter Gajdoštin
Jalapeño dozrievaním získavajú na štipľavosti. Preto, ak chcete plody menej ostré, zberajte ich zelené, nie až v botanickej zrelosti.
Foto: Peter Gajdoštin