Kedysi Zeleným štvrtkom, dnes Štvrtkom svätého týždňa začína posvätné trojdnie. Z kresťanského pohľadu týmito dňami vrcholí najvýznamnejšie obdobie roka. Veriaci si pripomínajú poslednú večeru Ježiša Krista a zároveň sa „zaväzujú zvony“.
Presah do bežného života
Kedysi sa pri poslednom zvonení triaslo ovocnými stromami, čim sa mala podporiť rodivosť. Obdobie bez zvonenia sa pokladalo za vhodné na siatie hrachu, maku a bôbu. Aj niektorým bylinkám zberaným vo Štvrtok svätého týždňa sa pripisovali špeciálne liečivé vlastnosti. Napríklad oman pravý, lipkavec marinkový a pľúcnik lekársky sa dávali kravám do krmy, aby nad nimi bosorky nemali moc, aby dobre dojili a neochoreli.
Možno sú to len povery, no faktom je, že naši predkovia im na základe niečoho verili. Za skúšku nič nedáte, tak prečo si nenájsť časť a nevysiať si riadok hrachu. Neskôr môžete porovnať, či mala sejba v období Veľkej noci naozaj magickú silu na množstvo a kvalitu úrody.
Čítajte viac Hrach budete zberať na kilá, ak si dáte pozor na 4 časté chyby: Zvlášť jedna je známy mýtus, ktorému sa neoplatí veriť
Dnes zjedzte niečo zelené
Aj tento zvyk vychádza z dávnej minulosti, kedy gazdiné vo Štvrtok svätého týždňa vždy na stôl priniesli niečo zelené. Spočiatku hlavne pŕhľavu, ako dostupnú bylinu s liečivými účinkami, z ktorej sa nevyše dali pripraviť chutné pokrmy. Neskôr sa však v domácnostiach podával aj špenát alebo šťaveľ. Dôvodom bolo, aby sa všetci stravníci po zvyšok roka tešili dobrému zdraviu.
Vedeli ste však, že Štvrtok svätého týždňa nebol pôvodne Zeleným štvrtok kvôli jedlu? Pôvod má v katolíckej cirkvi. Sväté omše sú v dnešný deň známe tým, že sa ich týka obrad umývania nôh 12 mužom olejom, ktorý sa vyrábal zo zelených rastlín.
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Špenátová roláda podľa Marcely Molnárovej na Varecha.sk
