Realizuje ho tím Výskumného ústavu živočíšnej výroby (VÚŽV) v Nitre v spolupráci s odborníkmi Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre pod vedením profesora Radovana Kasardu z Ústavu výživy a genomiky Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov. Zameraný je na záchranu pôvodného slovenského strakatého plemena dobytka, takzvaných cementárok, ktoré chovajú na gazdovských usadlostiach v okolí Hriňovej.
Iniciátorom projektu je výskumný pracovník VÚŽV inžinier Ján Huba. „Zatiaľ, čo kedysi sa u nás chovalo takmer 200-tisíc jedincov tohto plemena hovädzieho dobytka, dnes ich nájdeme už len 30 až 40 kusov,“ hovorí Huba. Toto by sa však mohlo zmeniť vďaka prezieravosti plemenárskych a výskumných pracovníkov, ktorí iniciovali koncom minulého storočia uchovanie inseminačných dávok približne 20 býkov slovenského strakatého plemena narodených okolo roku 1980. V roku 2023 sa začalo pripúšťanie kráv vybranými býkmi z génovej banky inseminačnej stanice v Lužiankach.
Myšlienka výskumníkov sa stretla s očakávaniami gazdov, čo bol skvelý štart pre spoločný projekt
„Hriňovskí gazdovia neboli nikdy súčasťou kolektivizácie. Dodnes hospodária v „malom“ a dve-tri kravičky, ktoré majú v maštaliach, sa dožívajú 15 až 20 rokov,“ povedal pre online spravodajcu SPU v Nitre Poľnohospodár Ján Huba. Na avizované stretnutie s výzkumníkmi chovatelia z Hriňovej ochotne prišli. Podľa Hubu šípili, že v ich chovoch sa ukrýva niečo vzácne, len to nevedeli jednoznačne pomenovať. Už dlhšie čakali, že ich raritu niekto objaví. Potenciál záchrany zvierat, ktoré sme na Slovensku chovali viac ako 200 rokov videl aj Ján Turčan, šéf regionálnej Plemenárskej inšpekcie v Banskej Bystrici.
Foto: SPU v Nitre
Úloha je jasná – nájsť gény zodpovedné za správne sfarbenie
Profesor Radovan Kasarda priblížil, že aktuálnou úlohou výskumníkov z SPU je identifikovať gény zodpovedné za žlté sfarbenie strakatých jedincov. „Zisťujeme, že dnešná populácia v Európe simentalizovaných plemien, fleckvieh – fľakatý dobytok, je viac červený ako hnedý. Štandard slovenského strakatého plemena je žlto-hnedé strakaté, v minulosti tiež označované za žemľové sfarbenie. Ak nájdeme gény zodpovedné za žlté sfarbenie, mohli by sme vytvoriť detailný pripárovací plán a zvýšiť pravdepodobnosť, že teľatá budú mať želanú, pôvodnú žemľovú, farbu.“
Čítajte aj Termín výsadby rozhoduje o kvalite úrody: Kedy je podľa odborníkov najlepšie, sadiť zemiaky vo vašej lokalite?
Na svete sú prvé úspechy
Ako informoval ekonomický portál Agrobiznis, na základe pôvodu a sfarbenia sa z génovej banky pre pripúšťanie hriňovských cementárok vybrali dva býky (línia Graf a Felix). Chovatelia však okrem dojníc chceli cementárky chovať aj v systéme dojčiacich kráv. Pre ich pripustenie boli preto vybraté ďalšie dva býky (línia Satén a Adrián), v 80. rokoch preverené na mäsovú úžitkovosť s nadpriemernou plemennou hodnotou netto prírastku a s dobrým osvalením a telesným rámcom.
Foto: SPU v Nitre
Práce na projekte pokračujú
Aktuálne výskumníci odobrali biologický materiál (chlpy a vlasové cibuľky) žltostrakatých teliatok, ktoré sú výsledkom pripárovania býkov z génovej banky s vybranými matkami. „Našou úlohou je potvrdiť sfarbenie na genetickej úrovni pomocou spektrofotometra. Takto vieme veľmi detailne posúdiť intenzitu sfarbenia a vytvoriť index sfarbenia,“ povedal profesor Kasarda. Ako dodal, dúfa, že vo výskume sa im podarí identifikovať tie génové oblasti, ktoré sú zodpovedné za to-ktoré sfarbenie alebo intenzitu sfarbenia. „Ak budeme úspešní, potvrdíme vzorce dedivosti a genetické varianty sa nám podarí zafixovať a prenášať na potomstvo,“ uzavrel odborník.
