Dáva si však pozor na to, aby boli štepené výhradne na Wangenheimov podpník. „Prečo to robím? Jednoducho preto, že ak máte slivku naštepenú klasicky na myrobalane, do rodivosti vstupuje až v 6. či v 7. roku po vysadení. Často sa potom v záhradách stretávam s tým, že nedočkavý pestovateľ stromček reže a reže, len aby úrodu urýchlil. Opak je však pravdou,“ zdôrazňuje ovocinár.
Foto: Ján Majzel
Podľa neho takýmto spôsobom situáciu ešte zhoršíte. Tým, že strom v mladom veku intenzívne režete, všetku energiu vynakladá na rast. „Jednoducho chce prežiť a nemá ani pomyslenie na to, aby zakladal kvetné púčiky a následne nasadzoval plody,“ dopĺňa Majzel a z vlastnej skúsenosti odporúča aj ostatným pestovateľom, aby sadili slivky štepené na veľmi slabo rastúci Wangenheimov podpník.
Foto: Michal Sedláček
V tomto prípade je podľa pestovateľa veľmi zaujímavý ešte jeden fakt: „Ak do myrobalanu naštepíte akúkoľvek odrodu slivky, medzi internódiami budú asi 5– až 6-centimetrové rozstupy. Ak však štepíte na wangenheima, je to o tretinu menej. Vyplýva z toho, že na štvorcovom metri budete mať o tretinu viac kvetných púčikov a teda z rovnakej plochy aj vyššiu úrodu.“ Tento fakt spolu s veľmi skorým vstupom stromčekov do rodivosti podľa neho spôsobí, že prakticky zastavia rast a len rodia a rodia.
Stromy naozaj pre každého
Takéto slivky môžete u nás pestovať prakticky vo všetkých oblastiach, stačí len dbať na vhodné umiestnenie v rámci záhrady. Strom by nemal byť zatienený a rásť na podmáčanej pôde. „Literatúra píše o Wangenheimovom podpníku kadečo. Ja som ho v rámci výsadieb vyskúšal v naozaj rôznorodých pôdnych podmienkach a môžem povedať, že fungoval všade,“ uzatvára úspešný pestovateľ.
Čítajte viac Slivky bez úrody: Toto je 5 najčastejších dôvodov, prečo spod stromov odchádzate sklamaní a naprázdno
