Známe je však i to, že rovnako príroda vie prekvapiť a ponúknuť zaujímavý materiál na jeho neskoršie zahrnutie do šľachtiteľského procesu. Častokrát vytvorí prirodzené mutácie až na genetickej úrovni. Šľachtenie je však veľmi zložitý a časovo náročný proces, ktorý vyžaduje spoluprácu mnohých odborníkov, preto sa ním v tomto článku nebudeme zaoberať. Preskočíme roky zložitej práce a rovno sa pozrieme na niekoľko vzhľadovo netradičných jabĺk a hrušiek. Sú celkom iné než odrody, na ktoré ste v záhradách či sadoch zvyknutí. Ich pestovanie nie je bežné a mnohokrát pre záhradkárov ani možné, no pohľad je to zaujímavý. Na internete sa dokonca z času na čas objavia aj také, že o ich skutočnej existencii mnohí pestovatelia dokonca pochybujú a považujú ich za podvod.
Čítajte viac Náš výber 6 najchutnejších, proti chorobám odolných a nenáročných odrôd jabloní: Je medzi nimi váš favorit?
Z novších odrôd sa zaujímavým pásikavým vzhľadom pýšia jablká odrody ‘Karneval’. Vyšľachtená bola v roku 2010 v Českej republike a je chránená EOP (európskym patentom). Pochádza z kríženia odrôd ‘Vanda’ x ‘Cripps Pink’ (‘Pink Lady’). Plod je pomerne veľký s jemným rebrovaním a s naozaj raritnou pruhovanou šupkou. Jablká zberovo dozrievajú po odrode ‘Golden Delicious’ a konzumne koncom októbra. V kvalitnej pivnici vydržia do februára. Stromy bohato a pravidelne rodia, sú odolné proti chrastavosti, netrpia múčnatkou.
Foto: SHUTTERSTOCK
Pomerne veľký rozruch narobila medzi záhradkármi odroda jablone ‘Baya Marisa’. Vyšľachtil ju Dr. M. Neumuller v Hallbergmoos v Nemecku v roku 2003. Ide o viacnásobného kríženca, čo znamená, že odroda vznikla v procese selekcie. Marketingovo sa označovala za jedinú odrodu jablone, ktorej plody majú červenú dužinu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Toto je síce pravda, ale chuťovými vlastnosťami väčšinu drobných pestovateľov nezaujala. Zberá sa v septembri a v dobrej pivnici by mala vydržať do Vianoc. ‘Baya Marisa’ sa však dá veľmi pekne využiť aj ako okrasný stromček, pretože nielen plody, ale aj kvety sú iné, než pri klasických jabloniach – zvyčajne tmavoružové.
Foto: SHUTTERSTOCK
‘Schweizer Hose’ je veľmi stará a raritná švajčiarska odroda jesennej hrušky. Ak by ste sa o nej chceli dozvedieť viac, odporúčame napríklad pomológiu Johanna Hermanna Knoopa vydanú v roku 1766. Určená bola pre nemeckých, holandských, francúzskych a anglických ovocinárov. Táto odroda vznikla pravdepodobne ako náhodný semenáč. Má stredne veľké plody vzhľadovo veľmi zaujímavé – sú výrazne pruhované žlto-zelené alebo žlto-zeleno-červené. O stromoch sa píše, že skoro vstupujú do rodivosti a majú slabší rast.
Foto: SHUTTERSTOCK
Jabloň ‘Api’ dostala do vienka viac, než len farbu šupky alebo dužiny. Úplne sa zmenil klasický tvar plodov doslova na hviezdicovité jablká. Túto naozaj starú odrodu môžete nájsť aj pod označením ‘Api Hvězdovité‘, ‘Api hviezdicovité‘ či ‘Api Star‘. Ak sa po nej rozhodnete pátrať, odporúčame skôr českých než slovenských pestovateľov. Dnes už ide o skutočnú raritu. Plody tejto zimnej odrody tvarom naozaj pripomínajú hviezdu. zberajú sa v októbri a niekedy sa uvádza, že pri dobrých podmienkach vydržia uskladnené až do júla. Malo by ísť o odrody so suverénne najdlhšou trvanlivosťou plodov.
Foto: SHUTTERSTOCK
‘Black Diamond’: Toto, podľa informácií čierne jablko naozaj existuje, no skutočná farba je trochu iná
Odroda by mala vychádzať z červenej ‘Hua Niu’. Plody sa vyfarbujú do tmavofialova vďaka klimatickým podmienkam okolo mesta Nyingchi na juhovýchode Tibetskej autonómnej oblasti v Číne. Dostupné informácie sa značne líšia, no najčastejšie sa hovorí o sadoch vysadených v nadmorskej výške 3100 až 3500 m.
Foto: SHUTTERSTOCK
To, že šupka sa sfarbí do takto intenzívne tmavej farby vraj spôsobujú výrazné teplotné rozdiely medzi dňom a nocou, sprevádzané intenzívnym slnečným žiarením a silnými ultrafialovými lúčmi. Hlavne tie podporujú zmenu farby šupky jabĺk z charakteristicky tmavočervenej až na tmavofialovú. Pravdou však je, že informácií o tejto odrode je z overených zdrojov stále žalostne málo. To je aj dôvod, prečo o jej existencii mnohí pestovatelia pochybujú. My si myslíme, že vzhľadom na nekonečné možnosti v šľachtení a v rôznorodých klimatických pomeroch v rámci kontinentov je niečo takéto určite možné. Aký je váš názor na jablko ‘Black Diamond’? Zaplatili by ste zaň 18 eur, aby ste ho mohli aspoň raz ochutnať?
Našu vlastnú reportáž vám, žiaľ, priamo z Tibetu ponúknuť nemôžeme, no pozrite si aspoň zábery pripravené pre nemecký vedomostný program Galileo
