Húsenice mníšky veľkohlavej (Lymantria dispar) z čeľade Erebidae mrzačia mnohé typy drevín vrátane ovocných stromov, z okrasných sú to napríklad hrab alebo lieska. Primárne na duby orientované denné motýle sa v dospelej podobe pri veľkosti okolo štyroch centimetrov vyskytujú od júla do septembra a žijú len približne dva týždne. Samček je hnedý s kresbou v rôznych odtieňoch, nelietajúca a dokonca potravu vôbec neprijímajúca samička zase krémová s jemnými okrovými znakmi. Keď nakladie do tisíc vajíčok na prízemnú časť kmeňa alebo spodnú stranu konára, túto približne trojcentimetrovú znášku zamaskuje béžovými chĺpkami z koncových článkov svojho bruška, takže infikované miesto trochu pripomína špongiu.
Čítajte aj Kamarát, nekamarát, z čerešne dolu: Takto odplašíte škorce
Znášku zoškrabte a zničte
Znášku dôkladne zoškrabte a zničte horúcou vodou, kým sa v polovici apríla s bujnením prvých lístkov vyliahnu až päťcentimetrové modro-sivé húsenice s pravidelnými bordovými bradavičkami, nenápadnými žltými škvrnkami na hlave a celotelovými výraznými štetinkami. Pozor, štetinky sú krehké, ľahko sa lámu a po zabodnutí do pokožky môžu u detí či citlivých osôb vyvolať alergickú reakciu.
Pustia sa aj do ihličnanov, tráv a obilnín
Jedna jediná húsenica mníšky veľkohlavej stihne do zakuklenia skonzumovať 1 m² listovej plochy. Znáška s tisícom pažravcov teda v prepočte pripraví o listy takmer celý bežný strom! Zdravý dospelý listnáč zväčša prežije ročnú inváziu, mladý ani to – stačí jeden cyklus defoliácie. Navyše, takto vystresovaný strom je náchylnejší podľahnúť iným škodcom a chorobám, u ovocných drevín sa stav negatívne prejavuje na úrode. Pri nedostatku svojej hlavnej obživy sa húsenice mníšky veľkohlavej pustia aj do ihličnanov, tráv a obilnín.
Čítajte aj Vyzerá, akoby horel. Ohňový strom poslúži nielen na okrasu, ale aj ako slnečník
Operencom príliš nechutia
Rozsiahlejšiemu napadnutiu mníškou veľkohlavou sa dá čeliť biologickými prípravkami na báze baktérií Bacillus thuringiensis: sú šetrné k iným organizmom, nezanechávajú rezíduá a nevyvolávajú rezistenciu. Prirodzenými nepriateľmi sú parazitické lumky, lumčíky a tachíny, niektoré druhy chrobákov ako húseničiar pižmový (Calosoma sycophanta), respektíve huba Entomophaga maimaiga. Operence síce požierajú vajíčka, ale samotné húsenice mníšky veľkohlavej im, žiaľ, príliš nechutia. Hlodavce zase preferujú kukly, čo už je z pestovateľského hľadiska neskoro. Gradácia výskytu sa pod vplyvom genetickej výbavy aj externých faktorov deje približne raz za osem rokov. Kalamitná fáza trvá dva až tri roky, kým príroda sama upraví odchýlku. Na vrchole invázie zaznamenali aj dreviny s 250 znáškami.
