Do Európskej únie je totiž zakázané dovážať rastliny, ovocie, zeleninu, kvety, semená (osivá) bez rastlinolekárskeho osvedčenia. Výnimku majú iba banány, kokosy, datle, duriany a ananásy. Rastlinolekárske osvedčenie tiež nepotrebujete, ak prichádzate zo Švajčiarska alebo Lichtenštajnska.
Čo je to rastlinolekárske osvedčenie?
Pred vývozom ho vystavuje príslušná národná autorita pre oblasť zdravia rastlín po ich kontrole. Rastlinolekárske osvedčenie nemožno nahradiť žiadnym iným dokladom alebo prehlásením. Náhodné kontroly batožiny cestujúcich vykonáva colná správa Slovenskej republiky. Nájdené rastliny alebo rastlinné produkty bez rastlinolekárskeho osvedčenia v batožine sú zhabané a zničené, bez nároku náhrady škody.
Nejde len o dovoz rastlín
Vždy, keď vás bude lákať dovoz nejakej rastliny alebo jej časti uvedomte si, že nie všetky choroby a škodce musia byť na prvý pohľad viditeľné. Ako upozorňuje Ing. Ivana KURHAJCOVÁ, riaditeľka Odboru ochrany rastlín, škodlivý hmyz sa môže preniesť vo forme vajíčka, larvy, kukly, alebo je sám dospelý jedinec takých malých rozmerov, že ho voľným okom nevidíte. Takto sa prostredníctvom rastlín môžu na naše územie preniesť cudzie organizmy, ktorých vplyv a pôsobenie na novom území môže mať ďalekosiahle následky pre domácu flóru aj faunu.
Najväčšie nebezpečenstvo predstavujú rastliny získané z voľnej prírody, ktoré sú doslova Pandorinou skrinkou. Samozrejme, bez rizika nie sú ani nakúpené rastliny či výrobky z nich (drevo, trstina, dlabané tekvičky a pod.).
Odstrašujúce príklady
Pokiaľ ide o zavlečenie nepôvodného druhu na nové územie, za zmienku stojí háďatko borovicové (Bursaphelenchus xylophilus) pôvodom zo Severnej Ameriky. Škodca bol prostredníctvom dreva zavlečený do Japonska, kde pod jeho vplyvom vyhynulo 28 percent rozlohy pôvodných borovicových porastov, pričom šírenie škodcu pokračovalo aj do iných ázijských krajín. Zavlečenie do Portugalska a Španielska spôsobilo obrovské hospodárske škody na prímorských boroviciach.
Čítajte aj Úrady upozorňujú na nekalé praktiky predajcov popínavých jahôd a ovocných stromčekov
Ďalším negatívnym príkladom zavlečenia škodcov do Európskej únie je fúzač čínsky (Anoplophora chinensis) a fúzač ázijský (A. glabripennis). Ide o významné škodce listnatých drevín. Odstrašujúca je tiež baktéria Xylella fastidiosa, ktorá napáda viac ako 300 druhov kultúrnych a voľne rastúcich rastlín.
Nebezpečne krásny boľševník
A kým uvedené druhy škodcov zatiaľ, našťastie, hranice našej krajiny neprekročili, o inváznom a jedovatom boľševníku obrovskom (Heracleum mantegazzianum) sa to, žiaľ, povedať nedá. Rastlina bola prvýkrát privezená z Kaukazu ako okrasná do botanickej záhrady v Spojenom kráľovstve, kde sa vysádzala do záhrad a parkov. Postupne sa však začala samovoľne rozširovať a vytláčať pôvodné druhy rastlín.
Foto: TANAP
V čom je hlavný problém?
Zavlečené choroby a škodce rastlín nemajú v nových podmienkach zväčša prirodzených nepriateľov. Na novom území sa tak bez problémov usídlia a ďalej rozmnožujú. Celá nešťastná situácia môže zájsť až tak ďaleko, že na rad prídu nepopulárne, no nevyhnutné opatrenia, ako napríklad likvidácia porastov, stromov, celej populácie rastlín, či dokonca úrody.
