Šošovica jedlá (Lens esculenta) rastie vo forme kríčkov, ktoré sa veľmi podobajú na rastliny cíceru baranieho. Majú štvorhranné stonky a výšku do 60 cm, pričom môžu mierne poliehať. V súkvetí, ktoré tvorí strapec rozkvitajú biele alebo modrofialové samoopelivé kvety. Na strukoch je zaujímavé, že sú ploché a v tvare takmer kosoštvorcové.
Šošovica nie je iba jedna
Pokiaľ ide o ponuku osiva, na našom trhu si veľmi nevyberiete. Zohnať ho nie je jednoduché a keď už, tak ide o klasickú olivovozelenú a drobnosemennú odrodu. Reálne však existuje šošovica aj so žltohnedými, modrými, čiernymi či rôzne strakatými semenami.
Foto: SHUTTERSTOCK
Teplo a sucho
Hlavne v čase kvitnutia a dozrievania je pre úspešné pestovanie šošovice nevyhnutné. Preto sa aj za najvhodnejšie oblasti považujú kukuričná a suchšia repárska, no v rámci záhrady si môžete skúsiť šošovicu vysiať takmer kdekoľvek, s výnimkou najchladnejších polôh s príliš krátkou vegetáciou. Rovnako platí, že šošovica lepšie odolá suchu, než nadmernej vlhkosti, pri ktorej trpí plesňami a antraknózami, čo treba zvážiť pri rozhodovaní sa o jej pestovaní vo vašej lokalite.
Najlepšie po zemiakoch
Vhodnou predplodinou šošovice sú zemiaky. Určite sa vyhnite strukovinám či hriadkam po zelenom hnojení ďatelinou. Ideálne sú vzdušné, ľahšie, hlinito-piesočnaté alebo piesočnato-hlinité pôdy, dobre zásobené vápnikom. Celkom nevhodné sú kyslé, zasolené a prehnojené dusíkom. Jarná príprava hriadky je rovnaká ako pri iných plodinách. Treba ju dokonale odburiniť, prekypriť na jemnú štruktúru do hĺbky 5 cm a urovnať hrabľami. Semená pri klíčení vyžadujú nielen dostatok vlahy, ale aj vzduchu.
Čítajte viac Veľký prehľad odrôd cibule: Od klasiky až po menej známe špeciality pre labužníkov. Vieme, ktoré sa (ne)oplatia
Skoro na jar
Šošovica klíči už pri teplote 4 až 5 °C, takže so sejbou netreba otáľať, aby úroda stihla dozrieť. Aj vzídené rastliny odolajú neskorým jarným mrazom až do –5 °C. V prípade potreby môžete hriadku na noc prekryť viacerými vrstvami bielej netkanej textílie. Sejte už začiatkom marca do hĺbky 3 až 5 cm, no dajte si naozaj záležať na rovnomernom rozmiestnení semien v riadku. Ukladajte ich nie bližšie než 13 cm od seba, ideálne aspoň 15 cm. Táto vzdialenosť však záleží aj od odrody, preto je dobré, riadiť sa odporúčaním na vrecúšku s osivom. Bujnejšie rastúce môžu vyžadovať vzdialenosť v riadku až 25 cm.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čítajte viac Aby semená spoľahlivo vyklíčili: Tieto profesionálne techniky vám uľahčia záhradnícky život + pravda o morení osív
Postupný zber
Šošovica rozkvitá postupne, preto aj struky dozrievajú nerovnomerne. Pri suchom a teplom počasí sa oplatí zberať každé dva až tri dni. Predídete tak ich nadmernému vysušeniu, praskaniu a tým vypadávaniu semien. Ako zistíte, že je už správny čas, začať šošovicu zberať? Ideálne je to vtedy, keď sú dolné dve tretiny strukov už celkom zrelé, čo spoznáte podľa toho, že sa prefarbia do žltohneda a semená v nich začnú tvrdnú. Dozrievajúci porast šošovice navyše postupne usychá.
Pred uskladnením šošovicu vylúskajte, semená zbavte rastlinných zvyškov, drobných hrudiek zeminy a uskladnite ako iné strukoviny v tme a suchu.
Výživnejšia než fazuľa
Šošovica je v porovnaní s hrachom, fazuľou a inými strukovinami najbohatšia na bielkoviny a celkovo výživovo veľmi hodnotná. Obsahuje najmenej tukov i hrubej vlákniny. Odporúča sa pri redukčných diétach, pri problémoch so zvýšeným cholesterolom a na stabilizáciu cukru v krvi, preto je vhodná i pre diabetikov. Vyniká tiež obsahom železa, vďaka čomu zlepšuje krvotvorbu. Nezanedbateľné je i zastúpenie selénu, vápnika a iných minerálnych látok, vitamínov B a C.
Foto: SHUTTERSTOCK
Jedinečná dobrota zo šošovice, ktorá je vhodná aj ako súčasť bezlepkovej diéty
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Krémové šošovicové pepitky s makom a jablkami na Varecha.sk
