Z potravinárskych dôvodov pestovaná čakanka sa teší obľube najmä v Belgicku, kde jej spotrebujú až osem kíl na hlavu ročne, v Holandsku a Francúzsku po štyri kilá. Repovité korene sa koncom 18. storočia – sušené, pražené a pomleté – začali používať ako náhrada vtedy drahocennej kávy.
Pestovanie vďaka náhode
Povesti hovoria, že istý roľník Jan Lammers z belgického Schaerbeeku ich na ochranu pred krádežou zahrabal do zeminy v pivnici. V roku 1830 totiž musel aj s rodinou dočasne utiecť pre revolučné nepokoje. Po návrate ho prekvapili lákavé biele výhonky – zvinuté mladé lístky. Neodolal. Končisté puky napodiv chutili sladko, hoci s horkým podtónom a nádychom lieskových orieškov.
Čítajte aj Keď niekoho milujete, pošlite ho do kelu. Kel je mega zdravý
Ohrievanie je barbarstvo
Oficiálne čakanku šalátového určenia dopestoval v 50. rokoch 19. storočia šéf botanickej záhrady v Bruseli Frans Breziers – v tme, k čomu sa ešte dostaneme. V Kampenhoute neďaleko belgického Mechelenu dokonca má múzeum. Čakanka, nie Breziers. Puristi by vás tam upozornili, že ohrievanie už raz tepelne spracovanej čakanky je barbarstvo a karamelizovanie na potlačenie onoho horkastého podtónu priam neodpustiteľný hriech. Znalci tvrdia, že si treba vyberať na dotyk pevné a na pohľad čo najbelšie kusy so svetložltými okrajmi: je to dôkaz chuť zvýrazňujúceho rastu bez prítomnosti svetla.
Vystríhajte sa preliatia
Dvojročná okopanina (v druhom roku vyrastá rozkonárená stonka s modrými kvetmi) z čeľade hviezdicovitých čakanka má pukové a hlávkové odrody. Tie druhé u nás prakticky nenájdete. Dobrou správu je, že rýchlia sa práve pukové. Pre čakanku pripravte čiastočne tienisté alebo slnečné stanovište a kompostom obohatenú kyprú pôdu. Sejte v druhej polovici mája do hĺbky dva až tri centimetre na vzdialenosť aspoň desať centimetrov a pri medziriadkovom rozostupe 30 centimetrov. Pravidelne zavlažujte, ale vystríhajte sa preliatia.
Čítajte aj Problémy s trávením? Pomôže šťava zo surovej červenej kapusty
Hnojenie nepotrebuje, ale malú podporu áno
Udržiavanie akurátnej vlhkosti prostredia – bez kaluží, respektíve bez rozpukanej pôdy – je dôležité aj po pretriedení vzídených sadeničiek. Neduživé exempláre vyhoďte, životaschopným zachovajte 20 centimetrov vlastného priestoru. Kompostovanú pôdu netreba čakanke prihnojovať, v lete však privíta podporu rohovinovou múčkou.
Tma je kľúčová
Na jeseň, keď už listy vädnú, povyťahujte kužeľovité korene zo zeme, aby ste ich pripravili na rýchlenie. Robte to od septembra do novembra na etapy, rovnako postupne neskôr budete zbierať úrodu namiesto jednorazovej haldy. Niekoľko dní nechajte korene pohodené na zemi, nech do seba vtiahnu živiny z listov. Pripomínajú petržlen. Najvhodnejšie sú jednoliate, dlhé asi 17 centimetrov, hore široké päť centimetrov a vážiace štvrť kila. Najneskôr po týždni odrežte vňať centimeter od koreňa, nepoškoďte srdcovú bázu. Naplňte vedro či inú nádobu substrátom a korene povtláčajte tak, aby vrcholce so zvyškami po reze mierne vytŕčali. Umiestnite nádobu na úplne zatemnené miesto s teplotou 12 – 18 stupňov. Najbližšie tri, štyri týždne udržiavajte zeminu vlhkú.
Do šalátov dávame surové ružice čakanky, hodia sa však aj na varenie a zapekanie. Konček treba odstrániť, puky sú nabité vitamínmi.
Konček treba odstrániť
Približne po mesiaci budete mať k dispozícii luxusné ružice čakanky. Skladujte ich tiež v tme, inak zhorknú. Do šalátov putujú v surovom stave, hodia sa však aj na varenie i zapekanie. Konček treba odstrániť. Puky sú chrumkavé a nabité vitamínmi C a K. Z minerálov obsahuje najmä vápnik, železo, horčík a fosfor.
