Aj bez oparu tajomna je asfodel vďaka výrazným bielym kvetom a dlhým listom neprehliadnuteľný a rozoznateľný na prvý pohľad. Vo svojom prirodzenom prostredí, ktoré sa v Európe rozkladá od pobrežia Stredozemného mora napríklad vo Francúzsku cez Švajčiarsko až po Maďarsko, rastie predovšetkým na slnečných lúkach či lesných čistinkách. Výborne sa však dokáže adaptovať aj na podmienky mimo preferovaných. Nájdete ho aj na Kanárskych ostrovoch, Korzike, Malte, ale aj v Izraeli či severozápadnej Afrike.
V mladosti potrebuje ochranu pred mrazmi
Mýtický asfodel biely (Asphodelus albus) z čeľade ľaliovitých má pevné duté stonky a na výšku rastové rozpätie 30 – 80 centimetrov pri šírke okolo pol metra, čo si vyžaduje primeranú vzdialenosť výsadby 40 – 60 centimetrov medzi jednotlivými exemplármi. Preferuje mierne kyslú suchú kamenistú pôdu na slnečnom mieste. Prípadne mu do podložia zapracujte piesok alebo perlit. Rýchlo rastúci asfodel s invazívnymi sklonmi celkovo je potešujúco nenáročný pre hobby záhradkárov vyznávajúcich ležérny prístup k pestovateľským výzvam. V zásade si vystačí so zavlažovaním zrážkami a poradí si aj bez obohacovania živinami. Akurát mu treba skracovať stonky až po prízemnú listovú ružicu a pri tomto úkone si počínať opatrne, aby sa nepoškodila.
Čítajte aj Mení smer každým výhonkom: Pomotaná rastlina, ktorá vám zlepší náladu
Chráňte ho pred mrazom a podmáčaním
Na jeseň – bez predchádzajúcej sezónnej zmeny ich zafarbenia – zhadzuje špicaté hladké listy. S príchodom zimy ustupuje. Na to, aby naozaj prežil dekádu, si v mladosti vyžaduje ochranu pred mrazmi. Stačí použiť odrezky krovín alebo čečinu. Pri podmáčaní v chladných mesiacoch má tendenciu k hnilobe.
Nehodí sa do interiérových dekorácií
Asfodel sa zásluhou kontrastu medzi žliabkovitými listami a pompéznymi kvetenstvami, ktorý obzvlášť vynikne pri tmavšom pozadí, hodí ako solitéra na otvorené priestranstvá, respektíve monokultúrna výsadba. Uplatnenie však nájde aj v pestrej skalke. Dobre ladí so šalviou a tymianom, podobne ústretovo sa rozvíja v spoločnosti rozmarínu a levandule. Biele a sporadicky aj ružové kvety majú šesť asi trojcentimetrových hviezdicovo usporiadaných okvetných lístkov s tmavohnedou stredovou žilkou, zatiaľ čo končeky šiestich peľníc sú okrové. Klasovité zhluky skrášľujú pozemok v máji a júni, pričom sa postupne otvárajú akýmsi domino-efektom zdola nahor ako riadený ohňostroj. Ak kvety nepoodŕhate, vyvinú sa z nich guľovité značne nenápadné tobolky. Nehodí sa do interiérových dekorácií, pretože po odrezaní zapácha.