Relatívnou výhodou pri vegetácii zasadenej do voľnej pôdy je, že postihnutie mínusovými hodnotami sa prejaví najmä na konároch, stonkách a listoch, čiže viditeľne. Naproti tomu črepníkové rastliny zvyknú trpieť na tzv. studené nohy, teda podchladené korene. Postihnutá flóra vtedy nadobúda kašovitú konzistenciu, výhonky ochabujú, listy v rádoch hodín menia farbu, skrúcajú sa, dokonca opadávajú.
Počkajte, čo ukáže príroda
Riziko jesenného prešvihnutia vhodného termínu sa zvyšuje, keď sa v dobrej vôli snažíte dodržať všeobecné odporúčanie a neprenášať háklivú zeleň do zimoviska priskoro, respektíve nedávať jej zimný „odev“ predčasne. Čerstvý vzduch pokročilej jesene naozaj posilňuje vegetáciu a zvyšuje tým jej odolnosť proti chorobám. Keď však teplota trvalo už je pod 5 stupňov, pre väčšinu neotužilých rastlín nastal čas na presun do interiéru či pod „perinu“ v podobe zateplenia. Pri záhonovej vegetácii, ktorú ste včas neprihrnuli slamou, čečinou alebo mulčom a vršok neobalili rúnom, po potenciálnom poškodení mrazom neodstraňujte pravdepodobne zasiahnuté časti hneď. Počkajte si, čo vám ukáže matka príroda pri rozpuku. Až potom odstráňte zájdené partie.
Čítajte aj Ktorá trvalka vám vydrží aj desať rokov? Jej kúzelnú moc využívajú i liečitelia
Nespôsobte vegetácii ďalší šok
Črepníkovú flóru po zásahu mrazom čo najskôr presťahujte do tepla, nie však vyššieho ako 7 stupňov, aby ste stav nezhoršili ďalším šokom. Následne skontrolujte korene. Ak zahnívajú, záchranná misia takmer určite bude neúspešná. Nádejné stavy podporujte pravidelnou zálievkou. Pri drevinách urobte test zoškriabaním malej plochy kôry. Ak pod ňou uvidíte zelenú, pokračujte v revitalizácii, tmavá farba je dôvodom na skepsu.
Náter vápenným mliekom
Stromom v zime nerobia dobre veľké teplotné rozdiely medzi dňom a nocou, ktoré ešte zhoršuje pôsobenie slnečného žiarenia. Prejavuje sa to vznikom hĺbkových mrazových trhlín v kôre, čo je pozvánka pre neduhy a škodcov. Kmene treba zahaliť netkanou textíliou, bambusovými rohožami či jutovými vrecami alebo ukryť pod náter vápenným mliekom (vrátane kostrových vetiev): jeden kilogram kúpite pod tri eurá. Sprievodným prínosom tejto metódy je dezinfekcia. V menšej úžitkovej záhrade pri urgentnej vlne jarných mrazov ochránia púčiky veľké parafínové sviečky. Rátajte však s tým, že je to dosť prácne a nákladné: jedna stojí takmer 10 eur.
Keď vás prekvapí vlna jarných mrazov, prvou pomocou sú parafínové sviečky. Je to však prácna a drahá ochrana rastlín.
Podoprite konáre s námrazou
Zima môže nepriamo ublížiť aj vždyzeleným a v zásade mrazuvzdorným drevinám typu vavrínovca lekárskeho, červienky Fraserovej či hlošiny Ebbingeovej. Vyschnutie nastane, keď korene nedokážu zo zamrznutej pôdy nasať dostatok vlahy. Opatrením je zatienenie nadzemku a zalievanie v dňoch bez mrazu. Mohutnejšie konáre pokryté srieňom preventívne podoprite.