U nás rastie vo voľnej prírode, no nenájdeme ju všade na počkanie. Preto je dobré vyčleniť jej kútik v záhrade, kde ju budeme pestovať, aby bola v prípade potreby poruke. Konopnica je známa najmä ako ochrankyňa pľúc a imunity, ale stará sa aj zdravie kostí, zubov a tráviaceho traktu. Pomáha tiež pri hojení rán a vďaka vysokému obsahu kremíka je vhodná na podporu zdravia chrupaviek, šliach, ale i vlasov a nechtov. Chemickým zložením minerálnych látok, ktoré obsahuje, sa konopnica do veľkej miery podobá ľudskej krvi.
Ľudoví liečitelia v tom mali jasno
Konopnica žltkastobiela sa v čase kvitnutia výrazne podobá na hluchavku. Ľudoví liečitelia poznali túto liečivú rastlinu najmä pod pomenovaním suchotinárske korenie a používali ju pri zmierňovaní ťažkostí súvisiacich s tuberkulózou (suchotiny sú starším názvom pre tuberkulózu). Konopnica zmierňuje aj silný kašeľ, pomáha obnoviť pľúcnu výstelku a prispieva k hojeniu pľúcneho tkaniva. Tieto jej účinky dnes ocenia fajčiari aj ľudia, ktorí prechádzajú alebo prešli ochorením dýchacích ciest. Okrem toho konopnica posilňuje imunitu a povzbudzuje chuť do jedla, teda je vhodná nielen počas choroby, ale aj po nej, v období rekonvalescencie.

Vhodná aj pri rednutí kostí
Predovšetkým u žien vo vyššom veku dochádza k rednutiu tkaniva kostí – osteoporóze. Aj v tomto prípade je konopnica nápomocná. Stimuluje ukladanie vápnika do kostí aj do zubov a slúži tak ako podpora liečby osteoporózy. Pomáha tiež dobrej stavbe spojivových tkanív a urýchľuje hojenie rán. Z konopnice najčastejšie pripravujeme odvary a čaje, ktoré sa buď pijú alebo prikladajú na obkladoch zvonka. Liečivé účinky majú všetky druhy konopnice (aj poľná, úhľadná a páperistá), no najčastejšie sa využíva konopnica žltkastobiela.
Ako ju pestovať
Konopnicu vysievame v marci do prekyprenej vyživenej pôdy, poradí si však aj v štrkovitej alebo piesočnej pôde. Sejeme približne do hĺbky dva centimetre. Redší výsev je lepší než prepichovanie sadeníc. Konopnica klíči bez problémov. V júli začneme strihať kvitnúcu vňať. Stonky striháme asi desať centimetrov nad pôdou a pred sušením ich ešte nastriháme na menšie kúsky. Nastrihanú vňať rozložíme na tienistom mieste a necháme dobre presušiť. Uskladníme ju v dobre uzavretých, najlepšie tmavých pohároch.