Užitočná alebo škodlivá?
Typickým príkladom je chren. Keď rastie niekde v kúte záhrady a máme z neho úžitok, je to v poriadku, ide o pestovanú plodinu. No keď sa rozrastie medzi zeleninou, mení sa zaraz na burinu, a to úpornú. Rovnako sedmokrásky alebo púpavy môžu byť okrasnými rastlinami, no pokiaľ potlačia trávy v trávniku, stávajú sa burinou. Burina má takú užitočnú vlastnosť, že svojou prítomnosťou prezrádza veľa o prostredí, v ktorom rastie. Napríklad o type pôdy alebo o objeme vlahy.
Prečo je škodlivá
Burina škodí pestovaným rastlinám, pretože potláča ich rast, oberá ich o živiny aj vodu, môže ich aj znehodnocovať. Korene burín majú väčšiu nasávaciu schopnosť ako korene zeleniny. Niektoré buriny sú pre človeka jedovaté, iné zasa podporujú výskyt chorôb a škodcov. Najviac zaburiňované bývajú porasty mrkvy, petržlenu, paradajok, hrachu či cesnaku. Keď burinu ručne vytrhávame, odstránime jej z porastov zeleniny asi toľko, koľko predstavuje desať percent hmotnosti zeleniny v čase zberu úrody. Pri neskoršom vytrhávaní to môže byť aj 50 percent. Oneskoreným pletím znižujeme výnos zeleniny o 0,8 až 2,8 percenta.
Čítajte aj Je výbornou náhradou kávy, ale nebolí z nej žalúdok ani sa netvorí kyselina. Tráveniu dokonca prospieva
Kedy je prospešná
Po jarnom a jesennom rýľovaní môžeme korene niektorých rastlín ďalej spracúvať. Platí to o púpave, žihľave alebo lopúchu. Môžeme ich pridať do polievok, šalátov alebo tepelne upraviť. Mnohé jedlé buriny sú aj liečivé. Okrem už spomenutých rastlín je to aj skorocel, kostihoj, čakanka, pýr alebo praslička roľná. Časť burín slúži ako krmivo pre domáce zvieratá, ďalej ako pastva pre včely, ako ochrana pred eróziou alebo ako zelené hnojivo. No buriny sú užitočné len odtiaľ potiaľ. V minulosti vynakladali ľudia asi 50 – 60 percent práce na likvidáciu burín a určite to nebolo preto, aby mali úhľadné záhony. Výborným pomocníkom proti burinám je mulčovanie.
