Nepriame i priame poškodenie plodov
Hnedé škvrnky na listoch dule signalizujú konkrétne hubové ochorenie. Neduh znižuje výnos aj požívateľnosť obľúbeného ovocia a bez príslušných opatrení vedie k chronickému stavu, ktorý mrazy utlmia, ale nevyriešia. Čo s tým? Vinníkom je huba Diplocarpon mespili, ktorá na jar napáda mladé listy ovocín, ale aj hlohu. Patogén hnedej škvrnitosti priľne aj na výhonky, čím ešte viac oslabuje infikovanú drevinu. Popri postupnom kolapse a predčasnom opadaní listov už počas leta sa teda účinok zákonite podpisuje aj na kvantite a kvalite úrody. Plody sú absentujúce či chatrné nielen pre nedostatok výživy, ale často aj priamo hubou poškodené.
Zamorené listy nepatria do kompostu
Zlou správou je, že spóry z čiernych zón v strede zväčšujúcich sa a napokon až splývajúcich fľakov zabezpečujú kontinuitu šírenia huby. Žiaľ, nezabránia tomu ani inak nevľúdne klimatické podmienky v mesiacoch medzi pestovateľskými sezónami: patogén prečká zimu a potom opätovne zaútočí. Pri zanedbaní stavu môže toto ochorenie významne skrátiť životný cyklus stromu. Keď si všimnete a spoľahlivo identifikujete zamorenie dule hnedou škvrnitosťou, bez otáľania odrežte napadnuté výhonky. Opadané lístie pohrabte a takisto zlikvidujte. V žiadnom prípade pod tým nerozumejte vyhodenie do kompostu: odtiaľ by sa spóry šírili nanovo. Vyliečenú drevinu na jar po odkvitnutí pre istotu ošetrite organickým fungicídom, zákrok zopakujte po troch týždňoch.
Čítajte aj Letného rezu ovocných stromov sa netreba báť, no pri niektorých druhoch sa nevypláca. Kedy pomáha a kedy ho treba radšej vynechať?
Bylinný extrakt na zvýšenie odolnosti
V prvom rade nevytvárajte hube podmienky ústretové k jej existencii. Dulu pravidelne presvetľujte, aby sa v neprirodzene hustej korune nedržala po daždi nadmerná vlhkosť ako pozvánka pre plesne aj huby všeobecne. Nezaškodí používanie univerzálnych bylinných extraktov na zvýšenie vitality a odolnosti – napríklad na báze prasličky. Aplikujú sa s dvojtýždňovou frekvenciou od apríla do júla a prospievajú aj zelenine, drobnému kríčkovému ovociu a dekoratívnej flóre. Liter stojí 30 – 35 eur a pri obvyklom pomere riedenia prípravku vodou vystačí približne na 25 dospelých stromov ošetrených postrekom alebo takto obohatenou zálievkou ku kmeňu. Kontingent kríčkov je dvojnásobný.
Možností na spracovanie je neúrekom
Mimochodom, vedeli ste, že dulu (Cydonia oblonga) pestovali Babylončania už pred 6 000 rokmi? O čosi neskôr na Kréte ju ako chod na povzbudenie plodnosti rituálne podávali novomanželom na svadbách, mala povesť afrodiziaka. U nás sa jej regionálne hovorí aj guňa či bižalma. Rodí potešujúco rýchlo už v druhom roku, plody dozrievajú v pokročilej jeseni a ponúkajú veľa vitamínu C, z prvkov draslík, zinok, železo, vápnik či meď. Obsiahnutý pektín ako pri ríbezliach podporuje trávenie a redukuje cholesterol. Pre tuhú konzistenciu a trpkú chuť sa dula nedá konzumovať v surovom stave. Možností na jej spracovanie je však neúrekom. V tekutej podobe je to mušt, likér či víno, v tuhej, respektíve rôsolovitej forme želé, kompót aj džem. Vysušené plstnaté šupky akoby pokryté chumáčikmi poslúžia ako prísada do čajov, odpudzujú mole a osviežujú vzduch v interiéri.
