Poškodenie suchom býva vážne
Pri nedostatku vody rastliny vädnú a zakrpatievajú, potlačené je aj kvitnutie a nasadzovanie plodov. Poškodenie suchom nastáva pri nedostatku pôdnej vlahy, ale aj pri nadmernom vyparovaní vody z listov, pri poškodení koreňov alebo pri pestovaní v zhutnených pôdach. Na nedostatok vlahy sú citlivé najmä rastliny pestované v nádobách a v rašelinových substrátoch. Rastliny je potrebné pravidelne zavlažovať, najmä keď sú umiestnené na slnečných a teplých miestach. Pomáha nastielanie. Dlhodobý nedostatok vody je pre rastliny nebezpečný. Po dlhodobom suchu regenerujú rastliny po jednorazovom zavlažení pomalšie.
Keď žltnú, vody je priveľa
Žltnutie listov, vädnutie rastlín, odlupovanie kôry, hnitie koreňov – to sú príznaky zamokrenia. Príčinou je nadmerné množstvo vody v pôde alebo nadmerné zavlažovanie. Riešením je zlepšenie pôdnej štruktúry, odvodnenie a obmedzenie zálievky. Na zamokrených miestach sa dajú pestovať vlhkomilné rastliny. Pri rastlinách pestovaných v nádobách je dôležité kontrolovať, či nie sú drenážne otvory upchaté. Aplikovaním listovej výživy urýchlime rast rastlín i tvorbu nových koreňov.

Zlý rez je katastrofa
Poškodenie viacročných drevín nesprávnym rezom poznať podľa ich žalostného vzhľadu. Majú neprirodzený tvar, zníženú vitalitu, kvitnutie a niekedy dochádza k odumieraniu konárov. Problémom je tesný rez aj ponechávanie dlhých kýpťov, teda rez príliš blízko aj príliš ďaleko od hlavného konára, prípadne kmeňa. Často to vedie aj k poškodeniu okolitej kôry. Rez treba vykonávať v určenom ročnom období a dbať na správnu dĺžku ponechaných konárov. Keď si nie ste istí, radšej rez zverte záhradníkovi.
Keď černajú zemiakové byle
Spoznáte to podľa farebných zmenách na listoch. Černanie byle zemiakov sa vyskytuje na začiatku vegetačného obdobia, pričom často dochádza aj k zahnívaniu nových hľúz. Príznaky ochorenia sa zvyčajne vyskytujú len na niektorých rastlinách, zvyšok výsadby ostáva zdravý. Napadnuté rastliny treba hneď odstrániť. Baktérie sa nezvyknú v pôde rozmnožovať nad nebezpečnú hranicu, preto môžeme zemiaky opätovne pestovať na tom istom mieste aj nabudúce.

Jablone a hrušky v ohrození
Malvicovité druhy z čeľade ružovitých bývajú často ohrozené spálou. Týka sa to najmä hrušiek, jabloní, hlohu, skalníkov a niektorých jarabín. Spála sa prejavuje vädnutím kvetov a na priľahlých rastlinných pletivách stoniek dochádza k farebným zmenám. Listy sa sfarbujú do hnedočierna, scvrkávajú sa a odumierajú, no ostávajú visieť na stopkách. Na konároch sa tvoria zelenohnedé rakovinové útvary. Napadnuté konáre aj celé rastliny odumierajú. Napadnuté rastliny treba odstrániť, prípadne odrezať choré konáre najmenej pol metra pod poškodenou časťou. Pílku treba potom dezinfikovať.
Drevnaté trvalky ohrozuje huba
Stromy, kry, popínavé rastliny a drevnaté trvalky, najmä rododendrony, zob vtáčí a vistériu ohrozuje podpňovka obyčajná. Pod kôrou bazálnych častí rastliny sa nachádzajú krémovobiele mycélium huby a čierne hubové vlákna. Plodnice sa tvoria na jeseň v zhlukoch a v zime odumierajú. Z prasklín v kôre ihličnanov vyteká živica a rastliny odumierajú. Predtým ešte intenzívne zakvitnú alebo aj vytvoria plody. Všetky napadnuté rastliny treba vytrhnúť a spáliť. Lepšie je pestovať rastliny s vyššou mierou odolnosti, napríklad tis, drieň, buk a hebe.