Súvislé koberce olivovej farby
Nenáročná rozpínavá vodná rastlina žaburinka menšia (Lemna minor) má jeden až tri ploché šošovkovité kožovité lístky s veľkosťou zopár milimetrov a sviežou olivovou farbou. Maximálne dvojcentimetrový korienok na rube sploštenej oválnej stonky splýva bez akéhokoľvek uchytenia: tento makrofyt prijíma živiny celým povrchom. Rozmnožuje sa takmer bez výnimky vegetatívne. V našich podmienkach kvitne – od mája do júla – naozaj len sporadicky. Rýchlo vytvára súvislé koberce, ktoré slúžia ako úkryt aj potrava pre ryby a znižujú neblahé prehrievanie vody. V tomto zmysle však porovnateľnú úlohu splnia kvitnúce lekná.
Zhoršuje životné podmienky riasam
Žaburinka menšia patrí do skupiny rastlinných obyvateľov hĺbkovej zóny spolu s morovinkou hustolistou (Egeria densa), perutníkom močiarnym (Hottonia palustris) či šídlatkou jazernou (Isoetes lacustris). Zároveň je členkou množiny rastlín voľne plávajúcich na hladine ako spirodelka mnohokoreňová (Spirodela polyrhyza), drobuľka bezkoreňová (Wolffia arrhiza) alebo žaburinka pľuzgierkatá (Lemna gibba), s ktorou si ju často zamieňajú. Reguluje svetelné podmienky v jazierku, čím spomaľuje fyziologické procesy u škodcov – v tomto kontexte predovšetkým spomenutých rias.
Čítajte aj Zbierajte ho načas, sušte potme. Zbaví vás kašľa aj mravcov, jedlám dodá fantastickú chuť
Absorbuje ťažké kovy a toxíny
Navyše, žaburinka menšia má schopnosť ukladaním do svojich bunkových stien absorbovať fosfor, dusík, ťažké kovy, ale aj organické toxíny obsiahnuté vo vyplavených agrochemikáliách i niektorých liečivách z komunálnych odpadových tokov. Veda preto skúma možnosť využiť ju v čističkách vôd. Cenou za takúto likvidáciu škodlivých entít je znížená vlastná produkcia kyslíka obohacujúceho ekosystém. Toleruje mäkkú i tvrdú vodu, univerzálne rozpätie pH od 5 do 9 a teplotnú škálu 6 až 33 °C.
Čerenie, skrmovanie, výlov
Žaburinka menšia preferuje skôr tienisté zákutia, zvládne však aj priame slnko. V európskej prírode sa od nížin až po subalpínske regióny vyskytuje najmä v rybníkoch, mŕtvych ramenách, zatopených lomoch a všeobecne v stojacich vodách, nanajvýš mierne tečúcich. Na zimu sa uťahuje do vodného lôžka mimo dosahu mrazu, respektíve ľadu. Vyznáva pokojnú hladinu a práve z toho vyplýva jedna z metód na jej krotenie v zajatí: inštalovanie čeriacej fontánky. Pri premnožení, ktoré bráni potrebnej výmene plynov a brzdí rozvoj žiaducich živočíchov aj iných vodných rastlín, v exteriéri aj akváriu stačí použiť sieťku na vylovenie rozhodujúceho množstva pešiakov z armády tohto kolonizátora. Rovnako funguje ubratie krmiva rybkám, ktoré sa automaticky pustia do zelenej náhrady.
