Odpustite nám trochu záhradníckej fikcie. Na chvíľu sme sa nechali uniesť predstavou, aké krásne by to mohlo byť. No kompostovanie je v skutočnosti celkom veda, respektíve činnosť, o ktorej musíte mať aspoň základné povedomie, inak sa zmení na smradľavý horor nielen pre vás, ale aj pre susedov.
Prečo kompost zapácha?
Vždy sa to týka jeho príliš vysokej vlhkosti a teda nesprávneho pomeru pridávaných surovín a nedostatku vzduchu. Kompost zapácha hlavne vtedy, keď naraz kompostujete napríklad príliš veľa mokrého (dusíkatého) rastlinného materiálu, napríklad pokosenej trávy či buriny. Prípadne, ak vám do kompostu dlho prší. Suroviny s vysokou vlhkosťou musíte miešať s tými, čo sú suché a ťažšie sa rozkladajú (drevná štiepka, lístie, nasekané konáriky) Rovnako pomôže, ak má kompostovisko striešku, alebo ho aspoň počas dažďov prekryjete geotextíliou – nie igelitom.
Kompostovisko je jedno veľké mravenisko
V prípade, že v komposte objavíte mraveniská, ide o opačný problém – hromada je príliš suchá. Rovnako zvykne platiť to, že sa s kompostom nehýbe – nie je dostatočne prehadzovaný a tak v ňom majú mravce pokoj na rozširovanie svojej kolónie. Určite pomôže, keď kompost prevlhčíte a pravidelne ho budete prehadzovať (prekopávať). V krátkom čase tak mravce vypudíte.
Patria zhnité a plesnivé plody do kompostu?
Samozrejme. Hoci sa určite stretnete s rôznymi inými názormi, faktom je, že v dobre založenom a používanom komposte nemôžu byť zhnité či plesnivé plody problém. Samozrejme, stále treba myslieť na správny pomer suchých a mokrých surovín (1 : 1), aby rozkladné procesy prebiehali správne a nešíril sa zápach. Ak máte teda opadaných a zhnitých jabĺk príliš veľa, môžete ich dať na kopu bokom a pridávať postupne (treba zvážiť prípadný zápach), alebo ich môžete zakopať dostatočne hlboko na voľné hriadky (v pôde sa postupne rozložia a vyživia ju). Rozhodne však nepatria do lesa, ani na okraj poľa.
Čítajte viac 3 najväčšie mýty o kompostovaní: Priznajte sa, ktorému ste dodnes verili? Najviac záhradkárov podľahne číslu dvaAko kompostovať veľké množstvo pokosenej trávy bez dostatku suchého materiálu?
Tráva je jeden z najväčších problémov pri kompostovaní, lebo na mnohých záhradách ako zvyškový rastlinný materiál prevláda. Ak teda máte veľký trávnik, je dobré, celoročne si uchovávať bokom suché materiály – opadané lístie, konáre po reze stromov a krov, trvaliek, staré kartóny (ideálne nastrihané, nadrvené či inak zmenšené) a postupne ich v sezóne miešať s pokosenou trávou. Ak ich k dispozícii nemáte, treba používať urýchľovače kompostovania (biopreparáty obsahujúce mikrobiologickú kultúru doplnenú o enzýmy). Aj v tomto prípade je však dôležité, celý kompost z času na čas prevzdušniť prehodením vidlami.