Najlepší materiál na vyvýšený záhon: Drevo, betón, plast či niečo celkom iné? Na jeseň sa najviac oplatí, postaviť ho

Zvýšený záhon však nie je len o vzhľade. Má omnoho viac výhod. Pri jeho zakladaní a obnovovaní zužitkujete množstvo záhradného odpadu, zbavíte sa každoročného rýľovania a okopávania (rastie v ňom oveľa menej buriny). Hlavnou nevýhodou môže byť pomerne vysoká počiatočná investícia a to tak financií ako aj času. Samozrejme, v prípade, že si vybudujete plnohodnotný záhon, ktorý vám bude slúžiť niekoľko rokov, nie len jednu sezónu. Napriek tomu sa to oplatí.

Aký materiál je na stavbu najlepší?

Podľa záhradného architekta Martina Čurdu neexistuje jedno odporúčanie: „Výber materiálu závisí od vašich preferencií. Vyvýšené záhony môžete budovať aj z cementotriesky, MFP-dosiek, OSB–dosiek, či dokonca z DT-čiek a svahoviek. Ide o to, či chcete, aby boli záhony trvanlivé, zladené s architektúrou domu, lacné alebo variabilné. Za roky praxe sme s kolegami robili zvýšené záhony prakticky zo všetkého okrem plastu. Tento materiál nám na záhony veľmi nesedí. Nielen preto, že polymér je neprirodzený a v prírode tento materiál (na rozdiel od dreva, či kameňa) nenájdete, ale aj preto, že tvrdený plast má limity a málokto si vie predstaviť, akému vnútornému tlaku musia steny záhona po čase čeliť.“

Foto: SHUTTERSTOCK

vyvýšený záhon Optimálna šírka vyvýšeného záhona je pre dospelého človeka 100 až 120 cm, najviac 140 cm, aby ste pohodlne dosiahli do jeho stredu z oboch strán. Výška záhona závisí hlavne od množstva organickej hmoty, ktorú máte k dispozícii na naplnenie konštrukcie. Najpohodlnejšou z pohľadu práce je 50 až 60 cm nad úrovňou pôdy.

Z pohľadu trvanlivosti

Murované záhony sú pochopiteľne „večné“. Aby ste dosiahli zladenie so záhradou, môžete si ich oplášťovať drevenými latkami s medzerami, alebo záhony vybudovať rovno z drevených hranolov. „Nie z dosiek, nie z lát, ale z hranolov s prierezom aspoň 6 × 6 cm, no ideálne 10 × 10 cm,“ upozorňuje Čurda. V princípe môžete použiť akékoľvek drevo, no mäkké druhy treba ošetriť, ak má záhon vydržať viac ako päť rokov. Následne ich treba do pôdy kotviť v rohoch a hrany posadiť na drenáž z ostrohrannej kamennej drviny. Dovnútra nezabudnite dať HDPE nopovú fóliu, čím sa eliminuje priamy kontakt dreva s pôdou a predĺži jeho životnosť.

Foto: SHUTTERSTOCK

vyvýšený záhon Aj takto môžu vyzerať vyvýšené záhony, ale určite uznáte, že to nie je funkčný ani estetický ideál.

Chcete investovať do dreva? Potom myslite na kvalitu

Drevo sa na stavbu vyvýšených záhonov používa najčastejšie, pretože je to prírodný materiál a najlepšie zapadá do prakticky všetkých štýlov záhrad. Jeho organická podstata, ale, limituje životnosť. Ak už teda chcete investovať do dreva, siahnite po trvácich drevinách (agát, dub) alebo po dreve smrekovca opadavého s hrúbkou aspoň 3 cm. V prípade mäkkého dreva by toto malo prejsť napríklad termizáciou (tepelnou úpravou), ktorá mu ekologickým spôsobom zabezpečí dlhú životnosť bez použitia impregnačných náterov a protiplesňových prípravkov.

Foto: SHUTTERSTOCK

vyvýšený záhon Vnútornú stranu záhona vyrobeného z dreva je vhodné vystlať HDPE nopovou fóliou proti vlhkosti z pôdy, s ktorou príde materiál do kontaktu.

Záhony doslova „za babku“

Ak je vaším rozhodovacím kritériom cena, pokojne na stavbu zvýšeného záhona použite neošetrené palety a spomínanú fóliu. „Za pár eur tak máte na niekoľko rokov záhony, kde si dopestujete všetko, čo treba a potom ich môžete rozobrať (ak sa skôr nerozpadnú) a spraviť si na ich mieste trebárs trvalkový záhon.“

Čítajte viac Toto sú dôvody, prečo nevyhadzovať popol, ale použiť ho v záhrade: Už naši starí rodičia vedeli, že je to elixír úrodnosti

Praktické tipy k založeniu

• Najvhodnejším obdobím je jar a jeseň. Hlavne na jeseň máte k dispozícii množstvo záhradného odpadu vhodného na naplneniu konštrukcie.
• Pôdu pod budúcim záhonom odkopte do hĺbky najviac 40 cm. Presná hĺba závisí od množstva materiálu, ktorý máte na vyplnenie. Nie je to preto nutnosť.
• Zeminu z výkopu použite na predelenie jednotlivých vrstiev.
• Pod drevenú konštrukciu záhona je vhodné použiť drenáž vo forme kameniva, takzvanú štrkodrvu. Eliminujete kontakt dreva s vlhkou pôdou a zároveň celú konštrukciu oveľa ľahšie dostanete do požadovanej roviny.
• Do prvej (spodnej) vrstvy záhona patria konáre, napríklad z rezu ovocných drevín. Naskladajte ich do súvislej vrstvy a medzery vyplňte dusíkatým materiálom (ešte nerozloženým kompostom, trávnou mačinou).
• Nasleduje súvislá tenká vrstva zeminy a ďalšia vrstva z tenších konárov, zrezaných výhonkov viniča, raždia a opäť tenká vrstva pôdy z výkopu.
• Na ňu súvislú vrstva hrubého kompostu alebo vyzretého hnoja a slamy. Ak máte drevnú štiepku, pridajte aj tú.
• Ďalej môže nasledovať vrstva opadaného lístia.
• Posledná je 20 až 30 cm hrubá vrstva kvalitnej záhradnej pôdy zmiešanej s dobre rozloženým kompostom v pomere 1 : 1 alebo kvalitný preosiaty záhradnícky substrát.

Čítajte viac Kedy pred zimou naposledy pokosiť trávnik a prečo má vertikulátor prednosť? Radí záhradný architekt Martin Čurda