Pri koreňovej zelenine sa netreba so zberom ponáhľať. Nie je taká citlivá na prvé mrazy ako plodová. Predčasne pozberaná mrkva či petržlen sú navyše menej trváce. Zberať ich tak môžete až do príchodu prvých mrazov, najlepšie za suchého počasia.
Pozor na poškodenia pri zbere
Zeleninu nikdy neťahajte za vňať, ale najskôr ju podoberte rýľom. Hlavne pri druhoch s dlhými koreňmi, ako má napríklad paštrnák, treba náradie zastrčiť naozaj hlboko do pôdy. Po vybratí zeleninu očistite od zeminy. Vňať nerežte, ale ručne vykrúťte, aby ste nepoškodili srdiečko.
Skladujte len zdravé korene a buľvy
- Rovnako ako pri ovocí, aj v prípade zeleniny platí, že na zimné uskladnenie je vhodná len zdravá, dobre vyvinutá a nepoškodená zelenina.
- Korene nechajte pred uložením do debničiek chvíľku oschnúť.
- Pred sezónou skladovacie priestory aj debničky dezinfikujte.
- Udržujte rovnomernú teplotu a zodpovedajúcu vzdušnú vlhkosť.
- Nezabudnite na správnu cirkuláciu vzduchu a vetranie.
- Počas silných mrazov utesnite všetky otvory, aby plodiny nenamrzli.
- Neskladujte ovocie so zeleninou.
- Úrodu pravidelne kontrolujte.
Piesok verzus rašelinový substrát
Určite ste už počuli o tom, že koreňová zelenina sa výborne skladuje v debničkách s vlhkým pieskom. Áno, tento spôsob zaručí, že korene ani v suchej a teplej pivnici tak rýchlo nezgumovatejú, zostanú pevné a svieže. Pravdou však je, že v praxi piesok časom zatuchne a začne nepríjemne zapáchať. Navyše je pomerne ťažký. Lepšie sa preto osvedčil rašelinový substrát. Ak nemáte problém s investovaním väčších financií, úplne najlepší je sterilný agroperlit. Prečo to funguje? Korene založené vo vlhkom materiáli a v tme sa cítia, akoby boli stále na hriadke a prečkávali zimu. Nemajú potrebu rásť, no keďže nie sú voľne na vzduchu, ani sa z nich neodparuje voda a nevysychajú. Áno, môže sa stať, že zopár lístkov alebo vlásočnicových korienkov prirastie, ale hlavný koreň, ktorý konzumujete, zostane pevný a pripravený na použitie.
Aké sú ideálne podmienky na uskladnenie koreňovej zeleniny?
Aby vydržala svieža, nevädla, nehnila a v zásobe vydržala celú zimu, treba ju zberať v správnom čase a uskladniť pri vhodnej teplote a vlhkosti:
- Mrkva: Na skladovanie sú najvhodnejšie neskoré odrody, ktoré pri teplote 0 °C a relatívna vlhkosť vzduchu 90 až 95 percent vydržia až do marca.
- Petržlen zberajte až po mrkve. Dobre vyvinuté korene vhodné na uskladnenie by mali byť rovné, bez rozkonárenia s priemerom najmenej 2,5 cm. Skladovacie podmienky sú podobné ako pri mrkve.
- Zeler je citlivý na mráz, preto ho na hriadke zbytočne nedržte. Buľvy vyrýľujte, očistite od zeminy a najstaršie listy po obvode hľuzy vylomte. Ak buľvy založíte do vlhkého piesku alebo rašeliny, najmladšie listy vyrastajúce zo stredu nechajte. V opačnom prípade odkrúťte aj tie. Korene skráťte asi na 3 cm.
- Paštrnák je mrazuvzdorný, preto môže zostať na hriadke aj počas zimy. Ak ho chcete uskladniť, postupujte podobne ako pri mrkve či petržlene.
Dôležité pravidlá uskladňovania v piesku alebo rašeline
- Zeleninu pravidelne kontrolujte a vypozorujte, ako rýchlo materiál v debničke vysychá. Zväčša ho treba raz za týždeň či dva navlhčiť vodou z rozprašovača.
- Zakrytím debničky netkanou textíliou dosiahnete, že voda sa bude vyparovať a substrát vysychať pomalšie.
- Použitý rašelinový substrát by mal byť čistý, bez prímesi kúskov štiepky alebo kôry, na ktorých sa často vplyvom vlhkosti začnú tvoriť plesne a iné huby.
- Pred ďalšou sezónou použitý piesok alebo substrát dezinfikujte.