Dnes už rovnako neplatí, že si ho musíte prácne zhotoviť. Samozrejme, môžete, ale pokiaľ nie ste dostatočne zruční, alebo sa vám do toho jednoducho nechce, žiadny problém. Kúpite si hotový kus ako v prípade skleníka. A ak sa zamýšľate nad potrebou vetrania vedzte, že skleníku sa v tomto smere musíte venovať tiež. Parenisko je v podstate jeho menšia verzia, preto si ho môže dovoliť naozaj každý. Máte minizáhradu v radovej zástavbe? Parenisko vedľa terasy vám na jar zaistí skorú úrodu čerstvých šalátov aj reďkoviek. V sezóne len zložíte krycie sklá a získate klasickú hriadku na pestovanie niekoľkých rastlín rajčín a paprík.
Parenisko vám pri potrebe minimálneho priestoru urýchli zber prvej jarnej zeleniny o dva až tri týždne.
Čítajte viac „Buráky“ ako lusk z vlastnej záhrady? Pestovať ich je také jednoduché: Držte sa našich rád a úroda bude excelentná
Nedajte sa odradiť
Hoci sa vám na začiatku môže zdať, že téma parenísk je zložitá, nedajte sa odradiť. Stačí chcieť a pôjde to. Vo všeobecnosti hovoríme o troch typoch – teplé, poloteplé a studené. Líšia sa vrstvami použitých materiálov, ktoré do nich dodáte a termínom, kedy ich môžete začať využívať na pestovanie.
- Teplé parenisko: Vyznačuje sa tým, že základ tvorí čerstvý maštaľný hnoj. Celková hĺbka sa odporúča 60 cm, z čoho minimálne 40 cm by mal tvoriť práve hnoj (maximálne je táto vrstva vysoká 50 cm). Práve ten plní funkciu vyhrievania. Dobre vyzretý kompost zmiešaný s preosiatou záhradnou zeminou potom bude 20 cm a do tejto vrstvy vysievate. Ak nemáte k dispozícii také množstvo hnoja, tretinu môžete nahradiť posekaným lístím, senom, slamou či drevnou štiepkou, no potom počítajte s tým, že vám klesne výhrevnosť.
- Poloteplé parenisko: Získate ho len znížením vrstvy hnoja, ktorá má zvyčajne 30 cm.
- Studené parenisko: Pretože zohnať maštaľný hnoj dnes už nie je úplne jednoduchá úloha, toto je najbežnejší typ používaného pareniska. V rámci jeho vyhriatia sa spoliehate len na slnečné lúče. Samozrejme, ak máte takú možnosť, 10 cm vrstva hnoja nebude na škodu, ale bez obáv ju môžete nahradiť posekaným lístím alebo slamou. Po navrstvení kompostu so záhradnou zeminou potom priestor prekryjete krycími oknami a necháte ho v závislosti od počasia aspoň 2–3 dni vyhriať. Pokiaľ ste v období skorej jari, na noc môžete pridať rohože, alebo polystyrénové platne, ktoré udržia ešte viac tepla nahromadeného počas dňa.
Foto: SHUTTERSTOCK
Kedy začať so stavbou?
Ak sa pre parenisko rozhodnete a chcete stihnúť hneď prvú skorú jar, s budovaním teplého začnite už v januári. Samozrejme, všetko závisí od mrazov a priebehu počasia. Do poloteplého sa môže siať približne v polovici februára, takže zakladanie má čas do začiatku tohto mesiaca. Studené parenisko využívané po zvyšok sezóny si naplánujte tak, aby bolo na prvé sejby pripravené v polovici marca.
Parenisko predĺž zber zeleniny pestovanej na jeseň a zároveň dobre poslúži na neskorú sejbu prezimujúcich druhov.
Ako vyhriať parenisko bez maštaľného hnoja?
Je to prácnejšie, ale nie nemožné. Treba si na to zaobstarať seno, prípadne slamu a liadok vápenatý. Ním totiž treba pri zakladaní takéhoto pareniska každú vrstvu prestriedať. A koľko ho treba?
Prepočítavajte podľa vzorca: 1 kg liadku na 100 kg slamy. Jednotlivé vrstvy tiež kropte horúcu vodou. Ide o to, že potrebujete podporiť rozkladné procesy, pri ktorých sa tvorí teplo. Takéto naštartovanie pareniska bude pri správnom postupe trvať dva až tri dni. Až potom pridáte poslednú vrstvu (10 až 20 cm) vo forme kompostu zmiešaného s kvalitnou ornicou (do pareniska ich odporúčame vždy preosievať). S vysievaním začnite za ďalšie tri až štyri dni. Dovtedy držte priestor uzavretý.
Čítajte viac Zrozumiteľne o pestovateľských tratiach: Ako striedať zeleninu v osevnom postupe a kam patria rajčiny, kapusta či mrkva?