Zrozumiteľne o pestovateľských tratiach: Ako striedať zeleninu v osevnom postupe a kam patria rajčiny, kapusta či mrkva?

Práve teraz, v zime je na to ten najvhodnejší čas. Sadnúť si v teple domova, zhodnotiť, čo sa vám v minulej sezóne podarilo a chceli by ste to zopakovať, ale priznať si aj neúspechy a pokúsiť sa ich napraviť.

Základom všetkého je v prípade pestovania zeleniny zdravá a vhodne obrobená pôda s dostatkom správnych živín. Hneď za ňou nasleduje zodpovedne naplánovaný osevný postup. Čo-to sme si o ňom a jeho základných pravidlách už povedali v článku Osevný plán pre zeleninové hriadky budete mať hotový do pár minút, vďaka tomuto tipu: Neuveríte, aké je to ľahké a tiež v ňom nájdete expresne rýchly online plánovač.

Okrem striedania druhov na hriadkach tak, aby ste napríklad po kapuste aj o rok na rovnakom mieste nepestovali kapustu, ale dodržiavali odporúčané odstupy medzi príbuznými plodinami, existujú aj ďalšie, nemenej dôležité pravidlá, ktoré treba pri zostavovaní osevných plánov zohľadniť.

Foto: SHUTTERSTOCK

no-dig, zeleninová záhrada, hriadky

Rastliny majú rôzne nároky na množstvo prístupných živín

V podstate ide o to, že kým niektoré druhy si vystačia s málom, iné sú neustále „hladné“ a na zdravý rast vyžadujú pôdu bohatú na zásobu živín. Možno si už aj viete tipnúť, ktoré zeleniny sú tými najväčšími hladošmi. Zjednodušene možno povedať, že najviac živín potrebujú rastliny, ktoré počas sezóny prinesú niekoľko kilogramov alebo niekoľko kilogramové plody. Toto ich stojí veľa energie, ktorú musia dopĺňať.

Na základe nárokov na prísun živín, teda podľa potreby hnojenia sa zeleniny rozdeľujú do pestovateľských tratí. Ich poznanie je ďalším predpokladom na zostavenie funkčného osevného plánu, čím bude vzájomné striedanie a kombinovanie plodín na hriadkach ešte efektívnejšie.

Čítajte viac 3 vitamíny, ktoré vám v zime nesmú chýbať: V týchto potravinách je ich prirodzene najviac a listová zelenina hrá prím

1. pestovateľská trať

V jeseni dobre vyhnojená pôda je vhodná na to, aby ste tu v novej sezóne pestovali hlúboviny (kapusta, kel, brokolica, kaleráb, karfiol) alebo plodovú zeleninu (uhorky, rajčiaky, tekvice, baklažány, melóny). Tieto druhy sú náročné na obsah živín v pôde a patrí k nim aj kukurica cukrová.

• Pozor na výnimky: V prvej trati sa pestuje aj zeler, ako jediná koreňová zelenina a pór.

Foto: SHUTTERSTOCK

rajčiny Plodová zelenina potrebuje dostatok prístupných živín, aby rastliny dokázali nasadzovať veľké množstvá plodov a všetky vyživiť do plného dozretia bez poškodení, akým je napríklad suchá hniloba špičiek plodov typická pre rajčiny a papriku.

2. pestovateľská trať

Hriadky, ktoré ste udržiavali s vyšším obsahom živín v predošlej sezóne, teda ste na nich pestovali druhy náročné na živiny (zeleninu 1. trate), budú teraz ideálne na vysievanie koreňovej (mrkva, petržlen, paštrnák, reďkovka, cvikla) a cibuľovej (cibuľa, cesnak) zeleniny. Tá vyžaduje dostatok živín, ale neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, prípadne inými organickými hnojivami (príliš vysoký obsah dusíka). Druhá pestovateľská trať vyhovuje aj listovej zelenine (šaláty, špenát, valeriánka, endívia, mangold, čakanka).

• Pozor na výnimky: Kapustu pekinskú a kapustu čínsku je lepšie pestovať v druhej trati. Patrí sem aj fenikel.

Čítajte viac Liečivý zázrak, ktorý často prehliadame: Uľaví od zápchy, prečistí pečeň, pomôže pri prechladnutí, kašli aj nespavosti

3. pestovateľská trať

Takéto hriadky by mali mať spravidla najnižší obsah okamžite prístupných živín pre rastliny. Definujú sa ako pôda, ktorá ešte nebola hnojená alebo ste ju vyhnojili organickým hnojivom na jeseň pred dvoma sezónami. Je vhodná na pestovanie strukovín (hrach, fazuľa, bôb), ktoré vedia s pomocou hľúzok na koreňoch viazať vzdušný dusík, no prosperovať tu bude aj rýchlená zelenina, ako je napríklad skorý jarný šalát alebo reďkovka. Ich pestovaním na takejto pôda sa tiež vyhnete akumulovaniu zdraviu škodlivých dusičnanov, pretože s týmto majú dané druhy problém.

Foto: SHUTTERSTOCK

fazuľa šarlátová Strukoviny sú pre väčšinu zeleninových druhov vhodnými predplodinami, lebo zlepšujú fyzikálny stav pôdy a obohacujú ju o dusík.

Striedanie pestovateľských tratí je úplne jednoduchým posúvaním hriadok. Tam, kde budete tento rok pestovať plodovú zeleninu alebo hlúboviny, dáte v ďalšej sezóne koreňovú (cibuľovú, listovú) zeleninu, na jej miesto strukoviny a takto stále dokola. Najlepšie je, hriadky si nakresliť alebo napísať do tabuľky a v tejto si posúvať riadky.

Nezabudnite na trváce druhy a bylinky

Nezávisle od osevného postupu si v záhrade vyčleňte priestor na trváce druhy, ktoré na jednom mieste môžete pestovať niekoľko rokov. Ide napríklad o rebarboru, chren, špargľu či bylinky v kombinácii s ľahko sa samovýsevom rozmnožujúcimi a užitočnými či jedlými letničkami (kapucínky, aksamietnice, nechtíky).

Foto: SHUTTERSTOCK

kapucínka Kapucínka je obľúbená, nenáročná letnička, ktorú si môžete naservírovať do zeleninového šalátu. Chutí mierne pikantne a pripomína kapustoviny.

Čítajte viac Pomáha proti únave, stresu a predchádza vzniku nádorov. Stačí jeden trik a túto superpotravinu máte na celú zimu