Napriek tomu má v rámci prírodného ekosystému dôležité postavenie a zopár zaujímavostí z jeho života vám možno pomôže, hľadieť na neho trochu prívetivejšie. Tak či onak majte na pamäti, že drozd čierny je naším chráneným druhom so spoločenskou hodnotou vyčíslenou až na 500 eur (vyhláška č. 170/2021 Z. z.) a zároveň je zaradený v smernici Európskej únie o biotopoch (naturovský druh) aj v prílohách Bernského dohovoru.
Dve populácie
Len málokto vie, že dnes sa pri drozdoch čiernych hovorí o dvoch populáciách – o lesnej a dedinskej/mestskej. Oblasť rozšírenia tohto vtáčieho druhu siaha z Európy do Ázie, severnej Afriky, Austrálie až po Nový Zéland. Kým ešte pred približne 150 rokmi patrili drozdy čierne výhradne k veľmi plachým obyvateľom lesov, postupne sa životu v blízkosti ľudí prispôsobili natoľko, že mestská populácia dokonca na niektorých územiach prevyšuje lesnú.
Čítajte aj 17 zaujímavých faktov o sýkorke veľkej: Neuveríte, koľkých kilogramov hmyzu zbaví stromy a kry za jednu sezónu
Zimná hojnosť ľudských sídiel
Ľudské prostredie drozdom čiernym natoľko vyhovuje, že vtáky žijúce na dedinách a v mestách prestali na zimu odlietať. Koncentrujú sa v parkoch, záhradách a v sadoch. A ak nenájdu vhodnú potravu v prírode, neboja sa priletieť do vyvesených kŕmidiel či dokonca nahliadnuť do odpadkových košov. Lesná populácia drozda čierneho zostáva aj naďalej sťahovavou a počas októbra odlieta do juhozápadnej Európy.
Foto: Canva
Samce verzus samičky
V prípade tohto druhu je rozdiel medzi samcom a samičkou pomerne nápadný. Samce sú väčšie, majú sýto čierne operenie a žiarivo žltý až oranžový zobáčik. Samičky, ale aj mladé drozdy sú tmavohnedé, menšie a s okrovým zobáčikom.
Nočný spev? Pre drozdy bežná prax
Drozdy sú naozaj hlasité spevavce. Vždy najradšej vyspevujú z exponovaných (vyvýšených) miest, akými sú strechy domov, rôzne stĺpy, ploty, komíny či antény. Počas zimy sú menej výrazné, no nikdy celkom nestíchnu. Možno ich počuť už zavčas ráno, no nemenej intenzívne aj neskoro večer, či dokonca v noci. Ornitológovia to vysvetľujú tým, že jedince mestskej populácie sú k takémuto počínaniu vyprovokované pouličným osvetlením. Je totiž známe, že funkciu vtáčích pohlavných žliaz ovplyvňuje okrem iných faktorov aj dĺžka dňa. Lampy svietiace počas noci samce nabádajú k obhajobe teritória.
Čítajte viac Kvíz: Spoznáte vtáky na kŕmidlách? Otázku číslo 3 by mal uhádnuť každý. Zvládnete to bez chyby alebo zaváhate?
Plast aj kúsky papiera
Tieto materiály spolu s textilnými vláknami sú bežnou súčasťou hniezd drozdov žijúcich v mestách. Samozrejme, dopĺňajú ich aj suchými korienkami rastlín a konárikmi, ktoré zliepajú pôdou. Nájsť hniezdo drozda v živom plote či v hustejšom okrasnom kre nie je nič výnimočné. Dokonca často zahniezdi aj na balkónoch. Robí tak dvakrát ročne. Vajíčka sú výrazne modrozelené s hnedými (hrdzavými) škvrnami. Sedí na nich len samička približne dva týždne. Mláďatá sa liahnu nahé a slepé a obaja rodičia sa o ne starajú ďalšie dva týždne a následne ešte aj po vyletení.
Foto: Canva
Potrava z pôdy
Hlavnou zložkou potravy drozdov sú drobné pôdne živočíchy a hmyz. Rôzne larvy považujú za najväčšiu lahôdku, čo je pre záhradkárov určite pozitívna správa. Menej radostné je to, že sú skvelými lovcami aj užitočných dážďoviek. Na sklonku leta a začiatkom jesene prechádzajú na bobule nielen divo rastúcich krov, ale aj na ovocie v záhradách. Ak stojíte o drozdy na kŕmidle, naservírujte im jablká.
