Áno, pravdou je, že májka fialová (Meloe violaceus) je naším najjedovatejším hmyzom, no zároveň musíme dodať, že príliš veľa konkurentov v tomto smere nemá. Skôr, než sa rozhodnete, zniesť ju v rámci bezpečnosti svojich detí zo sveta vedzte, že patrí k ohrozeným druhom. Spoločenská hodnota jedného chrobáka je zákonom vyčíslená na 100 eur.
Čítajte aj Operený postrach záhradkárov vás môže stáť až 500 eur: Dobre si rozmyslite, akým spôsobom ho zo záhrady vyženiete
Pravda je aj to, že by ste májku nemali chytať do ruky. V podstate rovnako, ako žiadne chránené či ohrozené druhy rastlín, živočíchov, plazov, obojživeľníkov ani hmyzu. Stačí sa držať tohto jednoduchého pravidla a májky sa pre vás stanú nulovou hrozbou. A ak sa aj náhodou pozabudnete, stačí hmyz nestláčať, aby sa necítil ohrozený a nezačal sa brániť vypúšťaním problematickej tekutiny.
Foto: SHUTTERSTOCK
Nedajte sa vystrašiť a nepanikárte
Ak vás zaujíma, prečo je okolo tohto, na pohľad veľmi pekného chrobáka toľko rozruchu, dôvodom je fakt, že za nevyžiadaný dotyk sa zvykne nepekne „odvďačiť“ dávkou páchnucej žltkastej tekutiny – hemolymfy, ktorá obsahuje jedovatý alkaloid kantaridín. Určite sa v niektorej z aktuálne šíriacich sa správ internetom dočítate, že už 30 miligramov tejto látky usmrtí dospelého človeka. Áno, môže sa to stať, ale nie po dotyku. Májku by ste museli zjesť a jeden chrobák by rozhodne nestačil. Ak vy ani vaše deti bežne počas prechádzky v prírode nepojedáte len tak na počkanie kadejaké chrobáky, opäť nie je dôvod na paniku.
Čítajte aj Dajte definitívne zbohom pandravám chrústov: Nebudeme vám radiť lákať ježe ani hady, lebo naozaj funguje len jedno
Kantaridín môže deťom a dospelým s veľmi citlivou pokožkou spôsobiť nepríjemné kožné reakcie vo forme pľuzgierov, no nie je to pravidlom – nestáva sa to pri každom dotyku májky fialovej.
Ak by niekto mohol panikáriť, tak možno včelári
Hoci sa vo väčšine správ v súvislosti s jedovatosťou hovorí o májke fialovej, v záhradách sa môžete stretnúť aj s májkou obyčajnou. nič to však nemení na tom, že tieto chrobáky majú veľmi zložitý a dosť pozoruhodný vývojový cyklus. Jedna samička môže do hniezd v zemi naklásť tisícky vajíčok, z ktorých sa vyliahnu larvy prvého štádia. Tieto vylezú na kvety a doslova si počkajú na včely. V tomto prípade však na včely samotárske, ktoré si prídu pre nektár. Šikovne sa na ne prichytia a nechajú sa odniesť priamo do ich hniezda. Tu sa živia ich zásobami a postupne prechádzajú jednotlivými larválnymi štádiami, prezimujú a kuklia sa. Z kukly sa vyliahne dospelý chrobák, a až ten opustí hniezdo, aby vyhľadal partnera na párenie, čím sa celý kolobeh začne znova.
Foto: Canva
Skutočným škodcom včiel medonosných môže byť podľa informácií Slovenského zväzu včelárov májka dúhová. Jej larvy sa totiž neprichytia nožičkami za chĺpky včely ako larvy iných májok, ale čeľusťami do blanky spájajúcej niektoré dva články včelieho bruška. Vzniká tak poranenie, včela sa nevie škodcu zbaviť a nakoniec zahynie. Takéto škody na včelstvách sú však vzhľadom na veľmi malú početnosť májok zanedbateľné.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zaujímavosťou je, že larvy májok boli prvýkrát nájdené v ochlpení včiel. Carl Linné ich považoval za zvláštne bezkrídle parazity — včelie vši (Pediculus apis). Ako včelie parazity (Triungulinus andrenatarum) ich popísal aj Léon Dufour. Až neskôr boli identifikované ako larvy májok.
Čítajte aj Unikátna záchrana nášho pôvodného strakatého plemena sa darí: Využíva potenciál býkov narodených pred 40 rokmi
V záhradách sa májky vyskytujú skoro na jar, často už v marci. Ich aktivita vrcholí v apríli až v prvej polovici mája.
Foto: SHUTTERSTOCK
