Strehúť škvrnitý (Lycosa singoriensis) rozhodne zaujme, no rovnako môže vydesiť. Pokiaľ ide o veľkosť, nemá totiž v našich končinách súpera. Medzi pavúkovcami jednoznačne dominuje, hoci telo mu dorastá len do dĺžky 3 cm. „Jeho mohutnosť umocňujú chĺpky a dlhé nohy, vďaka ktorým môže dosiahnuť rozpätie tela až 8 cm,“ vysvetľuje Mgr. Pavol Purgat, PhD. z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Kvôli veľkosti sa ho ľudia často obávajú, no v skutočnosti je neškodný. A hoci podľa Purgata dokáže uhryznúť, stane sa to len vo veľmi výnimočných prípadoch, napríklad, keby ste ho nechtiac pristúpili bosou nohou. „Ako takmer všetky ostatné pavúky, aj strehúň škvrnitý je jedovatý, no nie tak, ako by ste si predstavovali. Jeho jed slúži na usmrtenie koristi. Pre človeka nie je nebezpečný. Uhryznutie bude asi také bolestivé, ako keď vás uštipne včela,“ dopĺňa odborník zo SAV.
Strehúň nie je senzácia, len pavúk, ktorý sa chce páriť
Väčšinu roka žije skryto, viac pozornosti sa mu dostáva na jeseň, kedy migruje na nové stanovištia – samce vyhľadávajú samice na párenie. Vtedy sa strehúne často náhodne dostávajú do domácností a každoročne spôsobujú pavúčiu paniku tak, ako je tomu v posledných dňoch. Nebojte sa a s pokojom ich odchyťte priklopením pohára, ktorý otočíte hore dnom. Následne podeň podsuňte list papiera a pavúka preneste do záhrady, k susedovi, alebo pokojne aj niekoľko 100-metrov od vás, aby ste sa ho zbavili.
Odpor je pochopiteľný, no v prírode sú nenahraditeľné
Podľa odborníkov, ktorí sa zaoberajú štúdiom pavúkov, je odmietavý postoj až fóbia u časti verejnosti spôsobená hlavne nedostatkom poznatkov o týchto, inak veľmi užitočných tvoroch. Ich úloha v ekosystéme je nenahraditeľná a ak nikto, tak práve záhradkári by ju mali vedieť oceniť. Pavúky držia mnohé druhy hmyzu pod kontrolou. Ako dravce doslova udržiavajú poriadok. Vedeli ste, že napríklad skákavé pavúky požierajú dospelé obaľovače? Nejeden ovocinár na ne teraz určite zmení názor. Áno, uznávame, že ich vzhľad nás môže desiť. Rôzne výbežky, klepietka, viaceré páry nôh aj očí alebo chĺpky sú častokrát odpudivé, no pre pavúky majú praktický význam.
Pozrite si fascinujúci svet pavúkov a hmyzu očami fotografa Rasťa Borovského, ktorý sa venuje makro a mikrofotografii.
Pavúčí umelec a najlepší pomocník záhradkárov
Veľký, pestro sfarbený križiak pásavý (Argiope bruennichi) púta pozornosť a vzbudzuje obavy, hoci je naozaj neškodný. Tento veľmi častý obyvateľ záhrad si sieť stavia najčastejšie vo vysokej tráve či bylinách, ale aj v živom plote, alebo medzi okrasnými rastlinami. „Je skutočným umeleckým dielom. V strede vidieť cikcakovitý pás hrubších pavučinových vlákien. Význam takejto dekorácie nie je ešte celkom objasnený, ale je možné, že slúži ako maskovanie. Križiak totiž loví tak, že sedí v strede siete a čaká na muchy, osy, kobylky a iný neopatrný hmyz, ktorý ju prehliadne a zamotá sa do nej. Na korisť okamžite zaútočí a v priebehu pár sekúnd ju obalí pavučinou do podoby bieleho zámotku,“ vyzdvihuje lovecké schopnosti križiakov arachnológ Purgat zo SAV a dodáva, že sú jednými z najužitočnejších pavúkov v záhradách. Ich siete totiž fungujú ako lepkavé lapače drobných škodlivých druhov hmyzu, ako sú vošky a strapky. A hoci táto korisť pavúka nezaujíma, v pavučine zahynie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Skákavky neznášajú mravce
Sú jedny z najaktívnejších pavúkov, ktoré možno v našej prírode pozorovať. Vďaka skvelému zraku im neunikne žiadny pohyb. Celý deň poskakujú po bylinách a múroch, všetko preskúmavajú. Práve na múroch domov, či na drevených prístreškoch možno často pozorovať skákavku pásavú. Počas najhorúcejších častí dňa je veľmi aktívna skákavka pásavá (Salticus scenicus). Sfarbením pripomína zebru. Loví najmä muchy, komáre a iné pavúky. „Zmocňuje sa ich skokom niekoľkonásobne dlhším, než je ona sama. Pretože je takýto kaskadérsky kúsok pre ňu nebezpečný, istí sa počas neho pavučinovým lankom pripevneným k podkladu. Jednotlivé druhy koristi veľmi dobre rozoznáva zrakom. Mravce napríklad považuje za nechutné, preto ich neloví,“ prezrádza Pavol Purgat zaujímavé fakty zo života tohto pavúka.
Foto: SHUTTERSTOCK
Koristi prepichne pancier
Šesťočku veľkú (Dysdera crocata) stretnete na tmavých miestach v záhrade, najčastejšie pod kameňmi, tehlami alebo kúskami dreva, kde si buduje jednoduchý pavučinový úkryt, podobný spaciemu vaku. Korisť nechytá do siete, ale v noci ju aktívne vyhľadáva. Veľkými, hrozivo vyzerajúcimi klepietkami (chelicerami) prepichuje pancier svojej najobľúbenejšej potravy – malých suchozemských kôrovcov žižiaviek. Podľa Purgata ide o veľkého záhradného pomocníka, lebo vďaka svojmu apetítu udržiava pod kontrolou populácie drobných bezstavovcov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Svietivo zelené čudo sa skrýva v malinách
Medzi vysokou trávou, na listoch malín a viniča možno vidieť pavúka, ktorý ihneď upúta svojím svietivo zelený sfarbením Ide o maloočku zelenú (Micrommata virescens), ktorá je veľmi rýchlym denným lovcom bez siete. Na kobylku či muchu striehne a uloví ju bleskurýchlym výpadom. V záhradách obľubuje najmä teplé a výslnné miesta. Rovnako ako dospelé samičky sú zelené aj ich vajíčka. Spriadajú pre ne kolísku z listov a strážia ich až do vyliahnutia.
Foto: SHUTTERSTOCK
Rozzúrená samička môže bolestivo uhryznúť a spôsobiť zdravotné komplikácie
Stepník červený (Eresus kollari) sa v teplejších častiach Slovenska môže objaviť aj v záhradách. Loví chrobáky a iný hmyz, ktorý sa priblíži k jeho úkrytu. Samce majú jasnočervené bruško so štyrmi čiernymi škvrnami. Koncom leta a v jeseni aktívne pobehujú a hľadajú samice. Tie prežijú celý život v podzemnej nore, ktorú si vystielajú nariaseným pavučinovým vláknom. Pavol Purgat upozorňuje, že dokážu bolestivo uhryznúť a spôsobiť zdravotné ťažkosti: „Najčastejšími prejavmi sú horúčka a bolesť hlavy.“ Riziko je však veľmi nízke, keďže samice z nôr takmer nevyliezajú.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čítajte viac Domáce triky na ochranu pred pavúkmi: Udržte ich mimo domácnosť a konečne zistite pravdu: Prežijú vo vysávači?
