Slabé kvitnutie, pomalý, riedky rast alebo listy napadnuté nepríjemnými puklicami a následne čerňami. To sú najčastejšie problémy, ktoré trápia pestovateľov oleandrov. Čo s tým? Vyhnite sa týmto trom chybám:
1. Na jar rastliny radikálne nerežte
Ak to nie je z dôvodu nepekného tvaru, poškodenia či zmenšenia koruny nevyhnutné, oleander na jar radikálne nerežte. Rastlina sa totiž stratu vegetatívnych častí bude snažiť nahradiť nadmerným pučaním a bujným rastom. Snažte sa držať zásady, že minuloročné výhonky neskrátite o viac ako štvrtinu až tretinu. Takto bude mať oleander stále pekný tvar, nebude nadmerne vyholovať a nasadí aj dostatok kvetov.
Čítajte aj 7 letničiek, ktoré môžete vysiať na jeseň. Prezimujú a na jar extra skoro rozkvitnú. Spravte si plán a nakúpte semienka
2. Všímajte si, čo sa deje počas vegetácie, aj mimo nej
Namysli máme výskyt chorôb a škodcov, pričom pre oleandre sú najväčším problémom puklice, teda červce izbové (Coccus hesperidum). Škodia cicaním rastlinných štiav a boj s nimi je naozaj náročný. Menšie rastliny skúste najskôr poriadne vyumývať s použitím mäkkej špongie a mydlovej vody. Ak to nepomôže, riešením je špeciálny postrek. A hoci proti pukliciam nie sú v súčasnosti registrované žiadne prípravky, účinkovať by mal Dursban 480 EC. A keďže je škodca krytý pevným voskovým štítom, treba do postrekovej kvapaliny vždy pridať zmáčadlo.
Čítajte aj Všetko, čo by ste mali vedieť o hnojení muškátov: Tipy a triky pre zdravý rast a bohaté kvitnutie
Pri silnom napadnutý rastlinu najskôr výrazne zrežte (jednu sezónu oželiete bohaté kvitnutie) a potom ošetrite proti škodcom. Ak nechcete siahnuť po chémii, pestovatelia odporúčajú ako účinné prípravky na báze výťažkov z citrusových plodov, napríklad pomarančov. Všímajte si hlavne spodné strany listov, kde sa škodca s obľubou uchycuje a tiež bázy mladších konárikov.
Foto: Lucia Sedláček Harničárová
3. Pod kvetináč dajte dostatočne hlbokú misku
Hoci si oleandre určite spájate s teplým podnebím Chorvátska či Talianska, rozhodne ocenia dostatok vlahy. V oblasti Stredozemného mora prirodzene rastú na okrajoch rôznych riečok a potokov, či zavodňovacích kanálov. Samozrejme, vďaka tuhým, kožovitým listom sa vedia veľmi dobre prispôsobiť aj dlhším obdobím sucha. Navyše, ich korene siahajú pomerne hlboko, kde dokážu natrafiť na vlaha aj v prípade, že povrch pôdy pôsobí vyprahnuto. Toto, ale, nie je pri pestovaní v nádobách možné. Aby ste teda v horúcich dňoch nemuseli neustále siahať po zálievku, dajte pod črepník vyššiu misku, kde sa po zaliatí vytvorí väčšia zásoba vody. V horúcich dňoch ju každé ráno naplňte až po okraj.
Foto: Lucia Sedláček Harničárová