A keby sa to dialo len z času na čas, raz, za niekoľko sezón, tak by sme nad tým možno aj mávli rukou. Problémom však je, že neprejde rok, počas ktorého by sa neobjavilo niečo, čo rastliny skolí skôr, než príde čas ich prirodzeného ukončenia vegetácie. Rajčiny sú totiž, vrátane plodov, extrémne citlivé na výkyvy počasia a najmä na vzdušnú vlhkosť. Samozrejme, existujú určité odrodové rozdiely, problém je však v tom, že u záhradkárov sú najobľúbenejšie práve šťavnaté a sladké rajčiny s vyšším obsahom vody – najcitlivejšie na počasie.
Čítajte aj Čo hrozí rajčinám v tomto daždivom počasí? Smutná pravda o budúcnosti vašich rastlín, ktorú vám nikto na rovinu nepovie
Výhodu majú v tomto prípade, podobne ako pri výskyte plese zemiakovej na rajčiakoch tí, čo využívajú krytý priestor skleníka alebo fóliovníka (v prípade, že správne zavlažujú a vetrajú). Vo všeobecnosti platí, že čerešňoplodé (cherry) odrody sú na výkyvy počasia pripravené o čosi lepšie, no nie každého uspokoja. Tradičné ‘Tornádo’ je predsa len na využitie v kuchyni praktickejšie a chuť veľkých mäsitých odrôd tiež nič neprekoná.
Čítajte aj Zahnívajúca paprika, pokrútené uhorky, nedozreté rajčiny... Praktické rady do skleníka a fóliovníka priamo od pestovateľa
Čo je hlavnou príčinou praskania rajčín?
Príliš veľa vody a vysoká vzdušná vlhkosť. K fyziologickému praskaniu plodov najčastejšie dochádza v druhej polovici leta, čoho dôkazom je aj tohtoročný začiatok augusta. Nielen, že po pomerne extrémnom suchu prišlo niekoľko dní intenzívneho dažďa, ale aj rozdiel teplôt medzi dňom a nocou sa zväčšuje, čo spôsobuje rosenie plodov.
Foto: Lucia Sedláček Harničárová
Ak si nie ste istí, či je poškodenie vašich plodov fyziologickým praskaním, možno vám pomôže informácia, že rajčiaky vo väčšine prípadov praskajú v tvare kruhu a častejšie bližšie ku stopke (v hornej polovici plodu). Zriedkavejšie potom v tvare kríža alebo pozdĺžne.
Prečo je to problém?
Hlavným dôvodom je, samozrejme, znehodnocovanie úrody. A nejde o to, že by ste prasknutý plod nemohli skonzumovať. Skôr naopak, treba tak urobiť čím skôr, lebo v prípade stále trvajúcich zrážok a vysokej vlhkosti vzduchu sa praskliny v krátkom čase stávajú skvelým miestom uchytenia sekundárnych hnilôb. Najčastejšie alternáriovej škvrnitosti.
Foto: Lucia Sedláček Harničárová
Čím možno praskaniu predísť?
Jedinou prevenciou je okrem pestovania rastlín v krytých priestoroch pravidelná a rovnomerná závlaha v období sucha, no ak sú dažde dlhodobejšie a naozaj intenzívne, ani toto vám na 100 percent nepomôže. Nezostane vám tak nič iné, len zrelé popraskané plody rýchlo pozberať a zužitkovať skôr, ako podľahnú hnilobe. Čo však môže fungovať, je výber menej citlivých odrôd. V takom prípade sa treba vzdať klasík typu ‘Tornádo’ a ‘Býčie srdce’, ktoré sú na praskanie skutočne až precitlivené.
