Domovom muchovníka je Severná Amerika, kde rastie od Aljašky cez Kanadu a časť Spojených Štátov ako rozložitý krík s viacerými kmeňmi. Plody dorastajúce na tenučkých stopkách môžu pripomínať čučoriedky, ale na rozdiel od nich muchovník kyslú pôdu nepotrebuje. Jeho pôvod v divočine ho predurčuje byť nenáročnou drevinou, ktorá pri vytvorení vhodných podmienok nepotrebuje žiadnu extra starostlivosť.
Bobule muchovníka sú na severoamerickom kontinente dobre známe ako ingrediencia do indiánskeho pemikánu, teda sušeného mäsa, kam sa pridávajú pre vôňu a ako konzervant.
Kvôli ovociu sa v našich končinách pestuje predovšetkým Amelanchieralnifolia, teda muchovník jelšolistý. Pomenovanie nie je úplne náhodné, okrúhle tmavozelené listy s jemne zúbkatými okrajmi skutočne pripomínajú tie jelšové.
Čítajte aj Štepenie ovocných drevín. Ako na to krok za krokom
Ak máme priblížiť jeho univerzálne využitie v záhrade, tak potom musíme určite spomenúť možnosť pestovať ho ako plodiaci živý plot, ktorého výšku si prispôsobíme rezom. Bežne však dorastá do výšky 3 až 5 metrov. Listy, ktoré majú svoju okrasnú hodnotu, sú zelené, pri pučaní medovočervené, jesenné sfarbenie žiarivo žlté, oranžové až červené.
Výpočet benefitov sa ale pri listoch nekončí. Už v apríli bude muchovník obsypaný záplavou bielych kvetov usporiadaných vo vzpriamených strapcoch. Po odkvitnutí sa začínajú vyvíjať bobule, ktoré dorastajú v priemere na 2 cm.
Mrazuodolnosť tohto kra je priam legendárna. Čo však môže priniesť menšie problémy kvetom, to sú neskoré silné mrazy.
Muchovníkom, predovšetkým kultivarom určeným na dopestovanie chutného ovocia, doprajte plné slnko, aby plody dobre dozreli.
Čítajte aj Ovocné stromy: Výber správnej odrody nie je móda ani lotéria
Okrasná drevina
Ako súčasť okrasnej záhrady v ponuke prevažuje Amelanchier lamarckii, muchovník Lamarckov. Má o čosi menej plodov ako jelšolisté odrody.
Uplatnenie nájde predovšetkým ako solitér v podobe elegantného viackmenného kríka, nestratí sa ani v zmiešaných záhonoch či ako živý plot. Viackmenné formy majú svoju estetickú hodnotu aj počas zimy. Tmavosivá kôra, pravidelný tvar a rovnomerne rozmiestnené konáre sú osviežením záhrady v zimných mesiacoch. Zúfať si nemusia ani majitelia menších záhrad či záhonov.
Muchovník Lamarckov je možné kúpiť aj na vysokom kmeni (200 až 220 cm), kde je koruna väčšinou rezom upravená do menšej gule. Plody sú však stále veľmi chutné.
Ako ho pestovať
- Rastie a plodí takmer v akejkoľvek zemine, okrem tých zle odvodnených či ťažko ílovitých. Rovnako sa vyhnite miestam s vysokou hladinou spodnej vody. Pre rýchlejší rast a vyššiu plodnosť mu treba dodať kvalitnú zeminu s obsahom organických živín a vody.
- Muchovník sa nemusíte báť pestovať ani v okrajových oblastiach či podhorskom pásme. Mimochodom, vyhýba sa mu jelenia zver, ktorej vetvičky tohto kríka vôbec nechutia.
Chuť, ktorá prekvapí
Muchovníky získavajú na obľube ako bohato plodiace ovocné kríky. Nie je prekvapením, ak úroda bobúľ z jednej rastliny dosiahne 4 až 6 kg. Plody sú guľaté malvičky, tmavopurpurové, osrienené a veľmi chutné. Vzhľadom pripomínajú čučoriedky, chuť muchovníka je ale ľahšia, veľmi osviežujúca a dužina nefarbí.
Z nutričných látok treba poukázať na vysoký podiel antokyánov a vitamínov A, B a C. Významný je tiež podiel ovocných cukrov v plodoch, ktorý sa pohybuje na úrovni 20 až 30 %.
Plody sú univerzálne spracovateľné. Možno ich jesť surové, pripraviť výborné šťavy, džemy, marmelády, likéry i vína, alebo sa sušia do čajových zmesí či ako prídavok do müsli, cereálií.
Patrí medzi medonosné rastliny. Chorobami a škodcami u nás takmer netrpí.
Ktoré odrody si vybrať:
Thiessen: Asi najobľúbenejšia odroda medzi domácimi pestovateľmi. Plodí veľké, jedlé modročierne bobule s priemerom až 1,7 centimetra. Ich dužina je veľmi sladká a šťavnatá, výraznej chuti. Dozrievajú začiatkom leta. Je to spoľahlivý a veľmi úrodný kultivar s vysokými výnosmi. Patrí medzi skoré, úrodné, nerovnomerne dozrievajúce odrody.
Martin: Vyznačuje sa veľkými plodmi delikátnej chuti. Táto odroda má pravidelné výnosy, čo ju robí využiteľnou tak v záhrade, ako aj pri pestovaní vo veľkom. Zarodí už rok po zasadení. Plody dozrievajú naraz, a tak je možné ich zberať aj strojovo. V porovnaní s inými kultivarmi je rast Martina o čosi slabší (2 až 4 m).
Obelisk: Má atraktívny stĺpovitý tvar a je husto obrastený konármi. Krík si tvar prirodzene drží a nepotrebuje úpravu rezom či strihaním. Obsypaný jarnými kvetmi vyzerá naozaj pôsobivo. Neplodí až tak bohato ako iné kultivary, no chuťovo za nimi nijako nezaostáva. Úzky tvar a rast 1 až 3 m ho predurčuje aj do menších záhrad.
