Ide totiž o ovocný druh s pomerne dlhým vegetačným obdobím, čo u nás spôsobuje pestovateľské problémy v podobe zlého vyzrievania a poškodzovania rastlín skorými zimnými mrazmi. Marhule zároveň nie sú lámačmi rekordov, ani pokiaľ ide o dĺžku života stromu. Priemerný vek sa pohybuje v rozmedzí šesť až deväť rokov, hoci, samozrejme, ojedinele sa nájdu aj starší jedinci. Napriek mnohým nevýhodám však marhule u nás stále patria k obľúbeným ovocným druhom, preto sa šľachtitelia prostredníctvom odolnejších odrôd snažia, posunúť možnosť ich pestovania z najjužnejších oblastí aj do severnejších a vyšších polôh.
Foto: SHUTTERSTOCK
Apoplexia alias porážka či mŕtvica
Tak ako u ľudí, ani pri marhuliach tento stav neveští nič dobré. Jedná sa o najškodlivejšie ochorenie tohto druhu u nás. Zjednodušene ide o to, že doslova z týždňa na týždeň môžete prísť o dospelý a prácne zapestovaný strom. Apoplexia má typický prejav, ktorý si prakticky nemôžete s ničím iným pomýliť – jednotlivé konáre, prípadne celá väčšia časť rastliny náhle zvädne a uschne. Stať sa to môže v troch kritických obdobiach roka – na jar počas pučania, hneď po odkvitnutí, v čase dozrievania plodov.
Čítajte aj Praktický rez malín, ktorému budete konečne rozumieť: Podporte rodivý potenciál krov a vyťažte z nich maximum
Dva priebehy ochorenia
- Chronickému prejavu apoplexie predchádza slabá chloróza, teda žltnutie listov, zastavenie vegetatívneho rastu, intenzívna tvorba vlkov, výrazný glejotok a predčasný opad listov. Väčšinou ide o nevyžiadanú prítomnosť huby Monilinia laxa (spôsobuje aj známu moníliovú spálu), prípadne húb z rodu Verticillium. Tie po preniknutí do pletív spôsobujú vädnutie a neskoršie odumieranie konárikov. V napadnutých pletivách potom zvykne parazitovať aj huba Leucostoma cincta, či rod Nectria. Pre pôsobenie týchto hubových patogénov je typické to, že k odumieranie stromov marhúľ dochádza veľmi pomaly, postupne, preto sa priebeh ochorenia označuje za chronický.
Foto: SHUTTERSTOCK
- Občas sa, ale, stane, že strom napadnú baktérie Xanthomonas pruni a Pseudomonas syringae. V takom prípade je odumieranie konárov a následne celých stromov veľmi rýchle – akútne. V tomto prípade by však mal každý pestovateľ marhúľ vedieť, že tieto baktérie sú u nás v prírode bežne rozšírené a žijú tak na povrchu listov ako aj kôry. Problém nastáva v prípade akéhokoľvek poranenia stromu. Vtedy sa cez čerstvé rany dostávajú do rastliny. Samozrejme, pri vhodných podmienkach, ale vlhko u nás v období vegetačného pokoja nie je ničím výnimočným. Keď sa s príchodom jari oteplí, baktérie sa začnú rozmnožovať a rýchlo a spôsobovať nekrózy pletív. Tie na základe toho strácajú schopnosť rozvádzať vodu a živiny z koreňov do ostatných častí stromu, ktorý začne usychať a odumierať.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čítajte aj 7 osvedčených rád, ako úspešne pestovať čučoriedky: Kedy kry sadiť, aký substrát použiť a čo rozhodne nerobiť?
Hlavná zodpovednosť za ochranu stromu zostáva na vás
Ide totiž o to, že patogény spôsobujúce apoplexiu v tomto prípade v podstate len využívajú mechanické poškodenia na stromoch, spôsobené zlou starostlivosťou či počasím na to, aby do nich prenikli. Následný rozvoj im potom veľakrát ešte uľahčí zlý zdravotný stav rastlín, ako dôsledok vplyvu rôznych stresových faktorov.
