Najskôr nám to nevadilo, veď aj my sme rodičia, ale ich záhrada sa zmenila doslova na detské ihrisko, kam chodia deti z celej ulice. Deň čo deň, pokiaľ nie je naozaj škaredé počasie. Neustály krik, výskanie, vrava, buchot, vŕzganie trampolíny, lopty v záhonoch a dolámané priesady zeleniny už nedokážeme zniesť. Dlho sme sa snažili byť tolerantní, no susedia nemajú snahu deti ani trochu usmerniť, či im niečo vysvetliť. Existuje pre nás rozumná cesta, ako získať späť pokoj vo vlastnej záhrade?
Podľa advokáta JUDr. Petra Raka ustanovenia ohľadom hluku, ktorý spôsobujú deti, na Slovensku nemáme. Existujú len všeobecné predpisy týkajúce sa hluku, ako napríklad:
- § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka – susedské vzťahy – vlastník veci nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom…
- Zákon č. 2/2005 Z.z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí.
- Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a k nemu Vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 549/2007 Z.z., ňou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.
- Hluku sa týka aj § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, kde je uvedené, že priestupku sa dopustí ten, kto poruší nočný pokoj. Ten tu však nie je presne špecifikovaný, preto pri jeho vymedzení možno vychádzať zo zákona o ochrane zdravia ľudí, ktorý ho stanovuje v nočnom časovom intervale od 22.00 do 06.00 hod.
- Obce a mestá môžu na svojom území regulovať pravidlá správania sa ohľadom hluku (určujú pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a pod.).
„Otázka hluku je čím ďalej tým častejším problémom a rieši sa na všetkých úrovniach (súdy, obce, správne orgány). A nejde len o deti. Spory ohľadom hluku sú časté kvôli zvieratám, reštauráciám, penziónom a iným hlučným zariadenia v blízkosti bytových domov, škôlkam a školám, dokonca sa riešia aj spory týkajúce sa hlučnosti kostolných zvonov a podobne,“ vysvetľuje JUDr. Rak.
Podľa advokáta je základom argumentácie strany, ktorá hluk spôsobuje, poukazovanie na právo podnikať a uskutočňovať zárobkovú činnosti (reštaurácie, penzióny…), na slobodu vlastniť majetok a na právo slobody prejavu (občan u seba doma). Druhá strana (tí, ktorí sa na hluk sťažujú) zase argumentuje právom na súkromie, na ochranu zdravia a právom na priaznivé životné prostredie.
Keďže neexistuje presné zákonné ustanovenie ohľadom hluku, ktorý spôsobujú deti, v prípade, že sa takýto spor dostane na súd, riešenia bývajú individuálne. Môže sa stať, že podobné kauzy skončia s iným výsledkom. Dôvodom je najmä to, že žalobca musí preukázať porušenie povinností druhou stranou a nie vždy je to ľahké.
Aké sú možné riešenia tohto susedského problému?
Na ochranu svojich práv môže dotknutá osoba využiť viaceré procesné postupy, ako napríklad:
- § 324 Civilný sporový poriadok – súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
- § 131 Civilný sporový poriadok – možnosť podať žalobu na ochranu práv podľa § 127 Občianskeho zákonníka – susedské spory.
- § 5 Občianskeho zákonníka – ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci.
Aj keď pri neodkladnom opatrení a pri návrhu na ochranu pokojného stavu môže byť rozhodnutie vydané rýchlejšie, ako pri klasickej žalobe, musia byť splnené špecifické zákonné podmienky, aby bolo poškodenej strane vyhovené.
- Vo veciach riešených podľa § 5 Občianskeho zákonníka je opakovane konštatované, že jeho účelom nie je riešenie dlhodobých susedských sporov, ale riešenie pokojného stavu, ktorý sa vytvoril a nerušene trval počas takej dlhej doby, ktorú je možné považovať za stav pokojný. Z niektorých rozhodnutí vyplýva, že takýto pokojný stav sa vytvorí za tri mesiace. Teda žalobca môže byť vo veci úspešný na súde pri podaní žaloby, ale pri nesplnení podmienok podľa § 5 Občianskeho zákonníka v rovnakej veci úspešný nemusí byť.
- Pri klasickej žalobe je zasa problémom časové hľadisko, keď súdny proces v dôsledku rozsiahleho dokazovania a využití opravných prostriedkov môže trvať roky.
„V každom prípade odporúčam, v danej veci sa so susedmi dohodnúť. Častokrát je lacnejšie postaviť protihlukovú bariéru, hluk detí môže po skončení prázdnin ustáť a podobne, ako sa v takejto veci so susedom roky súdiť,“ uzatvára advokát JUDr. Peter Rak.
Čítajte aj Chcete dvojmetrový, nepriehľadný živý plot už do troch sezón? Zabudnite na tuje. Toto dokáže len jeden druhV súvislosti s otázkou čitateľa existuje zaujímavé rozhodnutie súdu ohľadom hluku z detských ihrísk
V rozhodnutí sa súd stotožnil s odborným usmernením Úradu verejného zdravotníctva SR za účelom zjednotenia postupu RÚVZ v SR, podľa ktorého detské ihriská možno charakterizovať ako účelové plochy, ktoré sú súčasťou infraštruktúry sídlisk, areálov škôl a predškolských zariadení. Tieto sú určené na rozvoj psychomotorického vývoja detí a pohybových aktivít ako významná súčasť vývoja jednotlivca, ktoré aktivity smerujú k podpore a ochrane zdravia detí. Na týchto plochách popri pohybových aktivitách sa objavujú zvuky, ktoré sú charakteristické pre detské šantenie a nie celkom oprávnene sú niektorými jedincami považované za hluk. Podľa tohto usmernenia by sa preto o zvukoch, ktoré sa šíria z detských ihrísk podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z. v rámci sídliskovej infraštruktúry nemalo hovoriť ako o hluku. Vo vyhláške je hluk charakterizovaný ako každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Pre väčšinu populácie však nie je zvuk šíriaci sa z detských ihrísk stotožniteľný s touto definíciou. Preto by sa sťažnosti, respektíve podania precitlivených osôb mali považovať za neopodstatnené.