Podľa zákona o odpadoch sú konáre, suché lístie, zvyšky zeleniny, buriny a všetok prírodný materiál, ktorý vznikne pri upratovaní záhrady biologicky rozložiteľný odpad. Ten je zakázané skládkovať aj spaľovať, ak na to neexistuje súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Podľa advokáta JUDr. Petra Raka Slovensko dlhodobo zlaďuje svoju právnu úpravu v oblasti nakladania s odpadmi s právom Európskej únie. Podľa smernice ES z roku 1999 o skládkach odpadov boli členské štáty povinné vypracovať národné stratégie pre redukciu množstva biologicky odbúrateľného odpadu idúceho na skládku. Dôvodom bolo, že skládkovanie aj spaľovanie biologického odpadu má veľmi veľké a nespochybniteľne negatívne účinky na životné prostredie
Ako teda so záhradným odpadom nakladať?
Základným nástrojom nakladania s odpadom zo záhrad je u nás domáce kompostovanie. Ideálne je, ak každý majiteľ záhrady disponuje svojím kompostom. Správny záhradkár vie oceniť jeho pozitívne vplyvy na pestované plodiny, preto si ho väčšinou bez problémov založí. Nie všetci však na to majú priestor či čas, a tak by dnes už obce a mestá mali mať verejné kompostoviská. Prax je však taká, že stále ide skôr o svetlú výnimku než pravidlo.
Čítajte viac Kedy je kompost hotový, čo s výkalmi domácich zvierat, treba ho vápniť a otvárať? Toto radia odborníci
Ak vás téma zaujíma, Ministerstvo životného prostredia SR na svojom webe uverejnilo viaceré príručky, konkrétne štatistiky a informácie, ktoré sa týkajú spôsobov likvidácie a nakladania s biologicky rozložiteľnými odpadmi aj obmedzovania ich vzniku.
Prečo je spaľovanie biologického odpadu problém?
Zdá sa vám tento zákaz nezmyslom? Veď predsa na dedinách sa dymilo bežne celú jeseň? Áno, žiaľ, pre staršie ročníky je častokrát zvyk železná košeľa bez ohľadu na čokoľvek, lebo kedysi nebolo takéto konanie protizákonné. Zbaviť sa konárov po reze stromov, opadaného lístia a suchých zvyškov zo zeleninových hriadok bolo takto najjednoduchšie. Spaľovanie či skládkovanie bioodpadu je, ale, celosvetovo významný zdroj znečisťovania prostredia. Pri spaľovaní záhradného odpadu vzniká oxid uhoľnatý, oxid dusnatý, decht a ďalšie nebezpečné látky, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie, ale aj priamo na človeka, ktorý ich pri takomto konaní vdychuje. Rovnako nezmyselné a v jesennom období, žiaľ, stále dosť časté vypaľovanie trávy poškodzuje vrchnú vrstvu pôdy, usmrcuje drobné živočíchy a navyše ohrozuje majetok a zdravie ľudí v blízkom okolí. Neraz sa stane, že suchá tráva či strnisko po skosenom obilí vzbĺkne rýchlejšie, než by ste čakali.
Foto: SHUTTERSTOCK
Pozor, hrozí pokuta
Ako upozorňuje JUDr. Peter RAK, spaľovanie biologického odpadu, hoci na vlastnom pozemku, je zakázané. Pri porušení tohto zákazu vám podľa zákona o odpadoch hrozí pokuta. Pre fyzickú osobu až do 1 500 €, pre právnickú osobu, či fyzickú osobu – podnikateľa od 4 000 až do 350 000 €. „Zároveň ide o protiprávne konanie, za ktoré môžete v závislosti od okolností niesť aj trestnoprávnu zodpovednosť,“ zdôrazňuje advokát.
Čítajte viac Zhnité ovocie, mravce, zápach aj príliš veľa pokosenej trávy: Toto sú 4 veľké problémy kompostovania a ich riešenia
