Obľúbené boli už v staroveku a voňavé plody poznajú doslova po celom svete. Toto ovocie je vďaka vysokému obsahu pektínových látok vynikajúce na prípravu marmelád, rôsolov, ovocných syrov či menej známych ovocných pást. Možno práve široké spektrum rozmanitosti spracovania je dôvodom, prečo sú dule čoraz populárnejšie napriek tomu, že v našich pestovateľských podmienkach do konzumnej zrelosti v čerstvom stave zväčša nedozrejú. Výnimkou sú azda len najjužnejšie oblasti Slovenska.
Čo ponúka trh?
V ponuke slovenských ovocných škôlok a predajcov nájdete prakticky len dulu podlhovastú (Cydonia oblonga, ktorá má niekoľko foriem. Z nich sú u nás dostupné a využívané ako ovocie dve – jablkovitá (subsp. maliformis) s odrodami ako ‘Konstantinopeler’ a hruškovitá (subsp. pyriformis) s odrodami ‘Champion’, ‘Bereckého’, ‘Leskovačka’, ‘Vranja’, ‘Portugalská’. Rozdiel je iba v tvare plodov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Dula, ktorú môžete konzumovať priamo zo stromu
Odrodu ‘Miagkoplodnaja’ (syn. ‘Wolgogradskaja Miagkoplodnaja’) vyšľachtili na Ukrajine a podľa dostupných informácií je z odrôd, ktoré môžete konzumovať v čerstvom stave priamo zo stromu, tou najlepšou. Dozrieva už od polovice septembra. Plody hruškovitého tvaru sú veľké s hmotnosťou do 470 g, dužina je mäkká, šťavnatá a výrazne aromatická.
Foto: SHUTTERSTOCK
4 praktické informácie, ktoré by ste mali vedieť skôr, než si vysadíte dulu
1. Stačí vám jedna
Keďže odrody dúl sú samoopelivé, stačí vám jeden výpestok. Vysaďte ho radšej na jar, lebo mladé stromčeky sú citlivejšie na mrazy. A hoci dospelé stromy by mali byť plne mrazuvzdorné až do –30 °C, veľmi plytko zakoreňujú, preto sa odporúča, na zimu nastielať okolo kmienka kompost alebo opadané lístie. Pokojne tam môžete nahrabať to, čo z stromu opadne, pokiaľ je zdravé.
Čítajte viac Pomôžu pri zlom trávení, bolestiach žalúdka a znížia horúčku. Najlepšie chutia po opadnutí a pripravíte ich na spôsob olív
2. Pozor na vápnik
Pri pestovaní treba počítať s tým, že dula je náročnejšia než hruška. Ideálne sú ľahšie až stredne ťažké piesočnato-hlinité a primerane vlhké pôdy s pH 6 až 7. Vápenaté sú problém, lebo už pri štvorpercentnom obsahu vápnika sa na rastline prejavia chlorózy spôsobené nedostatkom železa (vápnik jeho príjem rastlinou brzdí). V plodoch sa navyše na nevhodnom stanovišti môžu tvoriť takzvané kamenné bunky, spôsobujúce ich tvrdosť. Chránené slnečné miesto napríklad pri južnom múre domu strom veľmi ocení.
Foto: SHUTTERSTOCK
3. Nepotrebujete postreky
Dula je odolná proti väčšine najbežnejších chorôb a škodcov, preto ju netreba chemicky ošetrovať. Jediným problémom môžu byť už spomínané chlorózy, no dá sa im predísť používaním hnojiva s vyšším obsahom železa v chelátovej forme. V naozaj problematických pestovateľským podmienkach sa niekedy objaví obaľovač jablčný a plody potom druhotne napáda monilióza. V takom prípade je ochrana rovnaká ako pri jabloniach alebo hruškách.
Foto: Lucia Sedláček Harničárová
4. Ideálny tvar je zákrpok
Po vysadení dulového výpestka môžete bez akejkoľvek námahy postupom rokov získať strom s takmer kríkovitým tvarom (z bázy aj okolo hlavného kmeňa budú vyrastať výmladky). Ak však nemáte nekonečne veľa voľného priestoru, lepšie je dopestovať si voľne rastúci zákrpok. Navyše spoľahlivejšie rodí.
Foto: SHUTTERSTOCK
Vegetatívny podpník pre hrušky
Skúsenejší pestovatelia ovocných stromov určite vedia, že dula sa v ovocnom škôlkarstve využíva ako vegetatívny podpník pre hrušky.
- U nás najviac rozšírený je MA – dula angerská, ktorý sa hodí na pestovanie zákrpkov alebo štíhlych vretien. Potrebuje ľahšie pôdy, pre citlivosť na zimné mrazy sa hodí skôr do teplejších oblastí a má pomerne nevyspytateľnú znášanlivosť s ušľachtilými odrodami.
- MB – dula obyčajná sa používa menej, hoci je vzrastom a rodivosťou porovnateľný s MA. Lepšie však je, že na ňom naštepené odrody začínajú skôr prinášať úrodu.
- MC je podpník s ešte rýchlejším nástupom stromčekov do rodivosti, so slabším rastom, no tým pádom aj s kratšou životnosťou.
Čítajte viac Rakytník je prísľubom jesene bez chrípky. Začnite posilňovať imunitu sebe aj deťom. Stačí zopár bobúľ denne
Zabudnutá maškrta – ovocný syr
Kilogram dúl očistite a nakrájajte na menšie kúsky. Dajte do hrnca s trochou vody a varte do zmäknutia. Vzniknutú hmotu prepasírujte cez sitko a pridajte kilogram cukru. Ďalej varte na miernom ohni asi 30 minút. Do zmesi pridajte šťavu z jedného pomaranča. Premiešajte a nalejte do pripravených formičiek alebo na plech vystlaný papierom na pečenie. Nechajte dva dni odstáť, vyklopte a zakryté papierom na pečenie ešte dva týždne dosúšajte. Aby bolo presychanie rovnomerné, každý deň syr otáčajte.
Foto: SHUTTERSTOCK
