1. Zbavte sa pozberových zvyškov
Ako prvé dôkladne, najlepšie aj s koreňmi vytrhajte všetky rastliny, ktoré ste v skleníku pestovali. Priestor vyumývajte a nielen sklá, ale aj konštrukciu, pričom ideálne je použitie tlakového čističa. Aspoň čiastočne tak eliminujete rôzne vývojové štádia škodcov, ktoré sa mohli v konštrukcii ukryť.
2. Čo s pôdou?
Zrýľujte ju a čím hlbšie sa vám to podarí, tým lepšie. Ideálne by bolo, keby ste ju každé dva až tri roky úplne vymenili do hĺbky asi 50 cm. Toto je však prácne a málokedy máte na výmenu k dispozícii dostatok kvalitnej pôdy alebo substrátu. Preto úplne stačí kvalitné zrýľovanie.
3.Pridajte hnoj alebo kompost
Práve počas rýľovania je na to vhodný čas, ale stačí to urobiť aj raz za dva či tri roky. Optimálna dávka je 40 až 50 kg maštaľného hnoja alebo 70 až 80 kg kompostu na 10 štvorcových metrov. Maštaľný hnoj rozhoďte na plochu a čím skôr ho zarýľujte. Zabránite tak jeho vysychaniu a strate živín.
Čítajte viac Rastliny ho budú milovať: Špeciálny kompost ich zahreje a vás expresne rýchlo zbaví hromady záhradného odpadu4. Povápnite
Jeseň je na to ideálny termín, no myslite na odporúčaný 3– až 4-ročný cyklus. Vďaka vápneniu udržíte pH pôdy v optimálnom rozmedzí. Vhodné sú mleté vápence, no výborný je aj vápenec dolomitický, s ktorým zároveň aplikujete horčík. Dávku by ste mali ideálne určiť podľa pôdneho rozboru. Ale pozor! Vyvarujte sa vápnenia pri súčasnej aplikácii maštaľného hnoja, došlo by k stratám dusíka. Rovnako nevhodné je vápnenie zároveň s použitím fosforečných hnojív.
5. Nechajte ho premrznúť a využívajte sneh
Najskôr pôdu v skleníku dobre zavlažte a potom ho nechajte otvorený, aby premrzol. Prirodzene tak eliminujete škodce a zárodky chorôb, lebo priaznivejšie teploty v skleníku im poskytujú dobré prostredie na prezimovania. V čase dostatku snehu ho môžete nahádzať dovnútra. Pri odmäku sa postupne rozpustí a dodá pôde prirodzenú vlahu.
6. Raz za tri roky dezinfikujte
Na pôdu aplikujte dusíkaté vápno, no dostatočne dlho pred plánovaným sadením rastlín. Ide o výborný dezinfekčný prostriedok. Pri jeho rozklade vzniká kyanamid, ktorý hubí semená burín aj zárodky škodcov, najmä vtedy, ak je pôda zakrytá fóliou a pôsobenie plynu je dlhšie. Nevýhodou je, že kyanamid účinkuje nešpecificky, teda okrem škodlivých organizmov likviduje aj užitočné. Nedezinfikujte preto príliš často.