Dôvodom je fakt, že hoci sa vápnik ako živina môže v pôde nachádzať v dostatočnom množstve, pre rastliny sa postupne stane nedostupný. No a keďže je podobne ako dusík, draslík či fosfor pre správny vývoj rastlín veľmi dôležitý, nastupujú pestovateľské problémy. Zvlášť náchylné sú na nedostatok vápnika rajčiaky a papriky. Na špičke plodov sa im tvoria okrúhle hnedé škvrnami. Problém s prijateľnosťou vápnika môže spôsobiť aj prehnojenie pôdy dusíkom či draslíkom. Nadbytok týchto prvkom totiž narúša, či dokonca úplne brzdí jeho príjem rastlinami. Znamená to, že hoci vám test, napríklad pomocou lakmusových papierikov neukáže nízke (kyslé) pH pôdy, raz za niekoľko rokov by ste i tak mali hriadky povápniť. Problémov spojených s tým, že rastliny tento prvok nemôžu prijať v dostatočnom množstve sa totiž môže objaviť oveľa viac:
- Korene zle rastú, od špičky hnijú, netvoria sa vlásočnicové korienky.
- Zvyšuje sa riziko výskytu nádorovitosti hlúbovín.
- Kyslé pH pôdy podporuje rozvoj škodlivých húb a plesní.
- Šalátom sa deformujú listy, špenát má trpkastú chuť.
- Rastlinám žltnú najmladšie listy.
- Letorasty ovocín hnednú a ohýbajú smerom nadol (podobne ako pri spále jadrovín).
- Peľ je často sterilný.
- Vzniká pehavosť jabĺk.
- Pri kôstkovinách sa zvyšuje tvorba glejotoku.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čítajte aj Toto sú dôvody, prečo nevyhadzovať popol, ale použiť ho v záhrade: Už naši starí rodičia vedeli, že je to elixír úrodnosti
Optimálna hodnota pH pôdy pre väčšinu pestovaných plodín je 5,5 až 7,5. Priaznivo pôsobí na štruktúru, fungovanie mikrobiologických procesov, aj vhodnú skladbu živín.
Foto: Lucia Sedláček Harničárová
Ako často vápniť?
Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože treba prihliadať na konkrétny stav pôdy v danej záhrade. Vy najlepšie viete, či sa počas sezóny na pestovaných plodinách vyskytli niektoré zo spomínaných príznakov nedostatku vápnika. Či vašu záhradu zaburiňuje praslička alebo sa vám na povrchu pôdy tvorí zelený povlak – toto sú jasné príznaky príliš kyslého pH. Ak si nie ste istí, odporúčame jednoduchý test s lakmusovým papierikom.
Foto: dobrasemena.cz
Dôležitá je tiež informácia, že väčšina vápenatých hnojív (napríklad mletý vápenec) má veľmi malú rozpustnosť. Preto pri vápnení treba počítať s tým, že účinok sa prejaví až po 2–3 rokoch. Z tohto dôvodu sa nevápni každoročne (preventívne), ale v určitých cykloch. Záhradkárom stačí, ak budú realizovať takzvané udržiavacie vápnenie, ktorého úlohou je pokryť straty vápnika z pôdy (vyplavovaním, odčerpaním rastlinami, okysľovaním vplyvom hnojív). Vo všeobecnosti ide o vápnenie každých 4 až 5 rokov, no pozor treba dávať na to, že nie všetky plodiny znesú pôdu čerstvo povápnenú. Preto nie je dobré, vápnik celý pozemok naraz v jednom roku.
- Zapracovanie vápenatého hnojiva pri jesennej príprave pôdy znesú hlúboviny, cibuľa, pór, strukoviny.
- Priame vápnenie paradoxne neznáša plodová zelenina (hlavne rajčiaky, paprika a uhorky), hoci je na vápnik náročná. Potrebuje ho však dodať už k predplodine. Rovnako je na tom hrach (výnimka zo strukovín). Čerstvo povápnená hriadka nie je vhodná ani pre cesnak.
Čítajte aj Maštaľný hnoj je pre rastliny najlepším zdrojom živín, no v jednom prípade vám môže totálne zničiť záhradu
Čím vápniť?
Pre relatívne pomalé pôsobenie (malú rozpustnosť), obsah horčíka a iných stopových prvkov sú na použitie v záhrade najvhodnejšie uhličitanové formy – dolomitický alebo mletý vápenec. Pálené vápno (CaO) sa odporúča používať len na veľmi ťažkých pôdach a treba s ním narábať obzvlášť opatrne. Dokonca sa odporúča jeho dávku o polovicu znížiť v porovnaní s mletým vápencom. Účinok je rýchlejší a v prvých 2–3 rokoch výraznejší. Rovnaké pravidlá platia aj pri vápne hasenom (hydroxid vápenatý), ktoré vzniká reakciou páleného vápna a vody.
Najvhodnejším obdobím na vápnenie pôdy je jeseň – po vyčistení záhrady v októbri až novembri.
Čítajte aj Rastliny ho budú milovať: Špeciálny kompost ich zahreje a vás expresne rýchlo zbaví hromady záhradného odpadu
Nevápnite na sneh
V opačnom prípade počítajte so značným znížením efektu vápnenia. Hoci sa hnojivo na jar rozpustí a prenikne do pôdy, určitá časť odtečie po povrchu a nerovnomerne vsiakne na rôznych miestach. Vytvoriť sa tak môžu mláky alkalickej vody, ktoré pri vysokých koncentráciách spôsobujú odumieranie rastlín. Hlavne v prípade svahovitých záhrad môže byť takéto vápnenie bez očakávaného výsledku. Chybou je aj nerovnomerné zapracovanie vápenatých hnojív do pôdy.
Foto: SHUTTERSTOCK
