Gazdiné museli v tento deň vstávať naozaj veľmi skoro (už o jednej hodiny po polnoci), aby zamiesili kysnuté cesto na chlieb a koláče. Ráno tiež jeho kúskami oblepili ovocné stromy, aby bola v nasledujúcom roku dobrá úroda. Gazdovania mali za úlohu postarať sa o dobytok, narúbať drevo a nanosiť vodu zo studne na celé sviatky. Naši predkovia si vážili úrodu, ktorá im bola počas sezóny dopriata, pretože im doslova zabezpečovala prežitie zimy. V rámci príprav a aj samotného priebehu vianočnej večere preto veľmi dbali na to, aby sa do príbytkov, ale ani maštalí nedostali zlé sily a úroda im bola dopriata aj v ďalšom roku.
Všetko čo sa urodilo
Podľa historičky Kataríny Nádaskej bolo presne dané, čo má byť súčasťou štedrovečerného stola. „Nesmela chýbať úroda. Dá sa povedať, že každá plodina, ktorá sa v hospodárstve urodila, musela byť na stole zastúpená, hoci len po jednom plode. Najčastejšie išlo o jablká, orechy, obilniny, strukoviny, cibuľa či cesnak.“ Toto sa na stole nechávalo celé vianočné sviatky. Išlo o prianie, aby bol nasledujúci rok minimálne rovnako hojný. Vianočná večera bola symbolom vďaky. Všetko muselo byť nachystané tak, aby o 17. hodine mohla rodina zasadnúť k stolu, pričom toto je jeden z mála zvykov, ktorý sa vo väčšine domácností dodnes dodržiava.
V niektorých regiónoch bolo zvykom, nasypať na Štedrý deň do studne trochu soli, aby bol voda po celý rok zdravá.
Jablko
Azda najznámejším zvykom je prekrajovanie jablka. Pozor však na to, že toto musí pre každého pri stole spraviť hlava rodiny. Krája sa priečne na polovicu, pričom sa verí, že jadrovník v tvare hviezdy prinesie celej rodine šťastie a zdravie. Tvar kríža podľa povier symbolizoval chorobu, či dokonca smrť. Po tomto rituály sa má jablko rozkrájať na toľko častí, koľko členov rodiny je pri stole, čo symbolizuje súdržnosť. Zároveň sa verilo, že ak by niekoho z rodiny zablúdil, stačilo, aby si spomenul, s kým jablko pri vianočnom stole jedol, a hneď našiel cestu domov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Cesnak
My už vieme, že patrí k najsilnejším prírodným antibiotikám. Naši predkovia o niečom takom ani len netušili, no i tak boli dostatočne múdri na to, aby bol pre nich cesnak cestou ku zdraviu. Konzumovali ho v hojnom množstve a rovnako bol súčasťou Vianoc. Podával sa hneď na úvod sviatočnej večere spolu s oblátkami. Väčšinou otec rodiny oblátku natrel medom a cesnakom a následne ju rozlomil na toľko častí, koľko členov mala rodina. Každý dostal kúsok rovnako, ako dobytok, aby ho tiež obchádzali choroby.
Čítajte viac Chrípka ani prechladnutie nebudú mať šancu: Pomôže vám zemiak, cibuľa, cesnak, no i známa liečivá izbovka
Orechy
Pri nich platila rovnaká symbolika zdravia ako pri jablkách a otvárali sa na začiatku stolovania. V niektorých rodinách bol zaužívaný zvyk ich hádzania do všetkých kútov miestnosti, pričom predstavovali symbolickú večeru pre duše zomrelých. V priebehu storočí sa význam tohto zvyku menil a začalo sa veriť, že orechy v kútoch zaistia aj v ďalšom roku takú hojnosť, ako mala rodina na Štedrý deň.
Foto: SHUTTERSTOCK
Med
Zabezpečiť mal to, aby boli ľudia v novom roku na seba dobrí a milí. V mnohých rodinách je dodnes zvykom, dávať si pred začiatkom Štedrej večere na čelo medový krížik ako symbol požehnania a dobroty.
Čítajte viac 12 faktov o imele odhalí, že nie je iba symbolom Vianoc: Čo ho spája s Ježiškom, prútikármi, kravami a vtáčím trusom?
Sušené ovocie ako dezert
Aj toto bolo súčasťou Štedrej večere. Doma sa sušili hlavne slivky, jablká či hrušky. Po tejto záverečnej bodke už nasledovali len jednoduchšie kysnuté koláče plnené tým, čo si ľudia opäť zadovážili z vlastných zdrojov, teda napríklad tvarohom, orechmi alebo slivkovým lekvárom.
Foto: SHUTTERSTOCK
Omrvinky do brázdy
Zo Štedrej večere sa nesmelo nič vyhodiť. Všetky omrvinky sa pozberali a odkladali na jarné zakopanie do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda.
