Pôda a substrát: Viete, aký je medzi nimi zásadný rozdiel? Plus tipy, ako si poradiť s nie úplne ideálnou pôdou v záhrade

Kým pôda je vrchná vrstva zemského povrchu, ktorá vznikla zvetraním hornín a z organickej hmoty, substrát je umelo vytvorené médium určené na pestovanie rastlín.

Pôda sa neustále mení vplyvom biotických aj abiotických činiteľov, prebieha v nej rozklad organickej hmoty, jej vzhľad je viazaný na lokalitu a vyplýva z toho aj jej štruktúra. V pôde nájdete pevnú anorganickú a organickú zložku, pôdnu vodu, vzduch a živé organizmy. Organická zložka poskytuje rastlinám živiny, zlepšuje schopnosť pôdy udržať vodu, robí ju vzdušnejšou a tak priestupnejšou pre korene. Jednoducho sa dá povedať, že má vplyv hlavne na úrodnosť. Jej súčasťou sú aj živé organizmy žijúce v pôde a tiež odumreté časti rastlín a živočíchov.

Foto: SHUTTERSTOCK

pôda, pôdny prísušok Takto rozpraskaný povrch pôdy sa označuje ako pôdny prísušok. Typický je pre ťažšie pôdy s vyšším obsahom ílu. Vytvorí sa po tom, čo vlhká a štruktúrne rozrušená pôda rýchlo preschne.

Pôda a jej vlastnosti

Ako záhradkári ste sa určite stretli s tým, že niektorým rastlinám vyhovuje ľahšia piesočnatá pôda, iným hlinitá pôda. V tomto prípade ide o fyzikálnu vlastnosť, konkrétne o zrnitosť (textúru), ktorú udáva veľkosť minerálových a horninových častíc. Na základe toho zrnitosť určuje známe pôdne druhy:

• Ťažké – ílovité pôdy sú náchylné na zhutnenie. Po vyschnutí extrémne zatvrdnú, pri dlhodobom premokrení v nich nie je dostatok vzduchu pre korene rastlín. Vodu aj živiny však dobre držia, preto sa s takouto pôdou v záhrade dá pracovať. Pravidelným pridávaním organického materiálu, napríklad kompostu, viete zlepšiť štruktúru a k vyľahčeniu vie dobre pomôcť zapracovanie piesku.

Foto: SHUTTERSTOCK

pôda, gulička z pôdy, pôdny druh, testovanie pôdy, pôdny test, Ak sa vám z pôdy, ktorú len mierne navlhčíte a postláčate, podarí vytvoriť tvrdá guľka s lesklým povrchom, značí to zvýšený podiel ílu a teda ílovitú pôdu, ktorá je na dotyk hladká a lepkavá.

• Stredne ťažké – hlinité pôdy sú považované za najlepšie z pohľadu poľnohospodárstva. V záhradnej praxi sa však skôr stretnete s prechodnými pôdnymi druhmi, ako sú pôdy hlinito-piesočnaté alebo piesočnato-hlinité.
• Ľahké – piesočnaté pôdy sú vzdušné a priepustné, čo môže zniesť dobre, no v skutočnosti udržia len málo živín a veľmi rýchlo vysychajú. Opäť sa však s nimi dá pracovať pridaním organickej hmoty, čo zlepší ich štruktúru, vododržnosť aj schopnosť správne zadržiavať a postupne uvoľňovať živiny rastlinám. Hospodárenie na takejto pôde vyžaduje častejšiu zálievku a postupné dopĺňanie živín v menších dávkach počas celej vegetácie.

Z uvedeného vyplýva, že žiaden pôdny druh nie je prekážkou v dopestovaní kvalitnej úrody, pokiaľ viete, ako sa o pôdu v záhrade správne starať.

Čítajte viac 3 najväčšie mýty o kompostovaní: Priznajte sa, ktorému ste dodnes verili? Najviac záhradkárov podľahne číslu dva

Substráty a ich (ne)výhody

Tak ako záhradná pôda, aj substrát má určitú štruktúru, rôzne pomery organickej a anorganickej zložky, no všetko je presne dané. Každý substrát sa počas výroby mieša tak, aby plne vyhovoval použitiu a rastlinám, pre ktoré je určený. V porovnaní so záhradnou pôdou má zvyčajne lepšiu štruktúru, čo ovplyvňuje vyšší obsah organickej zložky.

Ponuka predajcov substrátov je až extrémne bohatá. Niekedy skôr na škodu než úžitok, lebo záhradkári sa v nej zväčša nedokážu celkom dobre zorientovať. V podstate vám ale stačí rozlišovať tri základné druhy:

• Výsevný substrát (zväčša je na obale uvedené „výsev a rozmnožovanie“). Ten by ste mali používať na všetky sejby v prípade, že si predpestovávate zeleninové priesady či sadbu kvetov, ale napríklad aj pri rozmnožovaní rastlín odrezkami. Tento typ substrátu, ak je kvalitný má jemnú štruktúru, no podstatný je nízky obsah živín. Klíčiace semeno si totiž vystačí so svojou vlastnou zásobou a niektoré druhy sú navyše veľmi citlivé na zasolenie v období klíčenia. Rastliny sa v takomto substráte pestujú približne prvé dva týždne a potom ich treba pikírovať (presadiť) do výživnejšieho.

Foto: SHUTTERSTOCK

agroperlit, perlit, Agroperlit alebo perlit je prírodný a sterilný materiál bez obsahu živín, ktorý vytvára vhodné podmienky na rýchle a rovnomerné zakoreňovanie odrezkov a klíčenie semien.

• Univerzálny záhradnícky substrát je presne taký, ako napovedá jeho názov. Využijete ho pri pestovaní mnohých druhov rastlín od zeleniny cez kvety, okrasné aj ovocné dreviny. Má vysoký obsah rašeliny, upravené pH a zásobu živín na 4 až 6 týždňov, pričom niektorí výrobcovia doň primiešavajú aj aktívny humus alebo mykorízne huby. Ponuka týchto typov substrátov je najbohatšia, no veľmi kolíše aj ich kvalita. Nie vždy je vyššia cena jej zárukou, preto si treba naozaj veľmi dobre všímať zloženie.

Čítajte viac Zrozumiteľne o pestovateľských tratiach: Ako striedať zeleninu v osevnom postupe a kam patria rajčiny, kapusta či mrkva?

• Plodinovo špecifické substráty sú určené pre konkrétne skupiny rastlín či dokonca druhy. Ak sú kvalitné, tak ulahodia presným požiadavkám jednotlivých rastlín. Podľa konkrétnych nárokov sú do nich niektoré zložky pri miešaní pridávané naviac, z množstva iných je ubraté či sú celkom vynechané. Kúpiť si tak môžete substrát špeciálne určený na pestovanie plodovej zeleniny, balkónových rastlín, jahôd, kyslomilných druhov, okrasných drevín, prípadne celkom konkrétne na pestovanie muškátov a petúnok, rajčín a paprík, vresov, azaliek a rododendronov či hortenzií. Opäť však treba pri ich kúpe riadne čítať zloženie, lebo mnohokrát sú rozdiely medzi niektorými druhy plodinovo špecifických substrátov zanedbateľné. Na rozdiel od ich ceny.

Foto: SHUTTERSTOCK

substrát, zakoreňovače, predpestovávanie, priesady, lopatka, rašelinové zakoreňovače, Výhodou substrátov je, že pokiaľ sú kvalitné, sú oveľa ľahšie ako záhradná pôda a neobsahujú semená burín ani zárodky chorôb či škodce.