Ako sa teda správne pripraviť? Keď sa ohliadnete zopár rokov dozadu, zistíte, že každý bol iný. Mali sme obdobia, kedy prakticky nebývala jar a zima sa prehupla priamo do leta s teplotami už v apríli sa šplhajúcimi k 30 °C. Vlani sa takmer nekonala zima, ale jar bola dlhá a studená. Po nej prišlo suché obdobie, ktoré sa nakoniec sformovalo do štandardného leta, aby ho vystriedala dlhá a teplá jeseň.
Tak čo poviete? Tiež to takto vnímate?
Alebo by ste minimálne minulú sezónu od jari do jesene charakterizovali úplne inak? Pokojne môžete, pretože aj to bude pravda. Vo vašom regióne totiž mohol byť priebeh počasia celkom odlišný. „Tento problém tu bol vždy,“ konštatuje zeleninár Peter Gajdoštin a dodáva: „Slovensko je malé, ale klimaticky dosť rozdielne. To, čo platí v oblasti Východoslovenskej nížiny sa líši od Kysúc alebo Žitného ostrova. Navyše musíme počítať s tým, že tieto extrémy a rozdielnosti sa budú stále prehlbovať. Na počasie sa dnes už nedá spoľahnúť a nebude sa dať ani do budúcna.“
Čítajte viac Čo si všímať pri kúpe semien zeleniny a kvetov, prečo sa ceny líšia, a ktorá internetová rada je úplne mimo realitu?Ako sa s tým vysporiadať?
Podľa odborníka je rada jednoduchá a vystihuje ju pojem diverzifikácia. „Neupínajte sa iba na to, že v lete musíte mať rajčiny a papriku, pričom na ďalšie desiatky zeleninových možností zabudnete,“ zdôrazňuje Gajdoštin. Cukety, cvikla, tekvice či cibuľa sú istotou. Rovnako treba zeleninu pestovať od jari do jesene.
A čo taká mrkva? Nedarí sa vám zo skorej jarnej sejby? Tak ju tento rok jednoducho vynechajte a s vysievaním počkajte do polovice júna. Zo zaužívaných postupov, pokiaľ neprinášajú také výsledky, aké by ste si predstavovali pokojne upustite napríklad aj pri cvikle. Nečakajte, kým do jesene dorastie, ale zberajte ju už počas leta. Prekvapí vás, aká je sladká a krehká. Bojíte sa, že vám nezostane na zimu? Vysejte ju znova. Veď tak môžete opakovane urobiť až do začiatku júla. „Jeseň praje mnohým zeleninových druhom. Vlaňajšia bola úžasná napríklad pre japonské reďkvi, kapustu pekinskú, kapustu hlávkovú aj šaláty, ktoré sa dali zberať až do novembra,“ pripomína pestovateľ.
Čo podľa ohlasov záhradkárov zeleninu v sezóne 2023 najviac potrápilo?
- Bzdochy sa stali nepriateľmi číslo jeden. Nie ani preto, že by nejak zvlášť škodili úrode, hoci niektorí záhradkári s nimi zvádzali ozajstný boj, no skôr plody znehodnocovali. Ak ste niekedy ochutnali napríklad malinu, na ktorej sedela bzdocha, určite viete, o čom hovoríme. A iné to nie je ani s rajčinami. Bzdochy škodia cicaním rastlinných štiav. Rastliny sa pri ich premnožení zle vyvíjajú, zaostávajú v raste, napadnuté plody majú zlú chuť a sú prakticky nejedlé.
- Pleseň zemiaková na rajčinách: To už je taká klasika, ktorej sa skôr či neskôr nevyhne nikto, kto intenzívne nepoužíva chemické ochranné postreky (a časom ani ten). Vlani však v niektorých regiónoch nebol výskyt tejto najnebezpečnejšej choroby rajčiakov až taký závažný, ako tomu bolo rok predtým. Obavy prišli začiatkom augusta spolu s vlnou intenzívnych zrážok. Odrody s deklarovanou odolnosťou proti plesni rajčiakovej to však aj na voľných hriadkach pekne zvládli až do jesene.
- Hniloba paprík a rajčín: Hlavne záhradkári, ktorí pestovali odrody väčších mäsitých, takzvaných biftekových rajčín sa častokrát ešte pri zelených plodoch stretli s tým, že hoci zvrchu vyzerali krásne, odspodu hnili. Išlo o suchú hnilobu špičiek plodov, ktorá však nie je hubovou chorobou, ale fyziologickou poruchou vyvolanou nedostatkom vápnika. Hoci sa o nej každoročne hovorí, záhradkári stále opomínajú preventívny postrek rastlín listovým vápnikovým hnojivom. Ak máte skúsenosť s výskytom tohto problému, preventívne dodanie vápnika je jedinou možnosťou, ako sa mu v ďalšej sezóne vyhnúť.
- Vošky na mrkve: V prípade vošiek ide suverénne o najznámejšieho záhradného škodcu. Koľkí z vás ich však videli na mrkve? Ak ste ani vlani nemali tú česť, môžete si gratulovať. Vošky boli totiž vážnym problémom a dôvodom neúrody tejto koreňovej zeleniny. Jemnú, len zopár centimetrov narastenú vňať vycicali tak, že sa úplne skrútila a ďalej nerástla, no neskôr sa objavili aj na starších rastlinách, ktoré rovnako značne potrápili. Vošky však na mladú vňať mrkvy môžu preniesť aj vírus kučeravosti, ktorý v niektorých prípadoch tiež mohol byť dôvodom pestovateľského neúspechu. Kto nechcel proti voškám rastliny ošetrovať postrekmi, musel sa so situáciou zmieriť a počkať si na druhú sejbu v júni.